V posledný májový piatok sa na rokovanie parlamentu dostal návrh poslanca Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Nešlo o nič menšie, ako „nulovú“ daň zo zisku. Prekvapenie sa nekonalo a opozičný zákon neprešiel. Keďže INESS bol spolutvorcom tohto reformného zámeru strany SPOLU, musíme sa pri ňom pristaviť.
Zákon mal presunúť moment uvalenia dane na príjmy právnických osôb z momentu ich účtovného vzniku na moment ich vyplatenia. Na rozdiel od dane z dividend by sa však naďalej jednalo o DPPO a daňovníkom by bola právnická osoba. V prípade, že by sa zisk nevyplatil, ale reinvestoval, daň by sa neplatila. Niekomu sa to môže zdať povedomé. Áno, jedná sa o odkopírovanie estónskej reformy z roku 2000 (od 1.1.2018 tento model zdaňovania spustilo aj Lotyšsko).
Estónsky ekonomický príbeh patrí do výkladnej skrine východnej Európy. V hospodárskej politike však neexistujú zaručene správne riešenia. Uhol pohľadu je vždy zaostrený cez šošovku ideológie a výsledok hodnotenia závisí od toho, akú premennú sledujete. Rast investícií, alebo výber daní? Odolnosť voči finančným šokom, či distribúciu príjmov?
Nebudem sa v tomto komentári púšťať do rozsiahleho obhajovania „estónskej dane“ (to je príhodnejší názov, keďže v skutočnosti sa o nulovú daň nejedná). Verím, že sa k tejto diskusii ešte čoskoro vrátime. Nateraz si postačíme s hlavnými dôvodmi, ktoré nás viedli k spolupráci na tomto návrhu.
- Od poslednej významnejšej daňovej reformy na Slovensku ubehlo 15 rokov. Daňová konkurencia vo svete za ten čas narástla. Okrem posúvania sadzieb hore-dole a neustálych zmien účtovných pravidiel sa na Slovensku v oblasti korporátnej dane toho moc nezmenilo. Súčasná výnimočne dobrá ekonomická situácia v krajine otvára príležitosť na odvážnejšie reformy, ktorá sa v nasledujúcej dekáde, či dvoch už nemusí opakovať.
- Estónsko ponúka 18 rokov skúseností. Nie je to skok do neznáma. O tom, ako veľmi reforma prispela k ekonomickému rastu Estónska sa môžeme baviť. Pesimistickejšie ladené štúdie dopadov prichádzajú k záveru, že reforma nič zásadné nepriniesla. To nie je veľmi nákladné riziko.
- Na jednej strane je nízke riziko, na druhej strane potenciálne pozitíva. Nárast investícií, zvýšenie odolnosti súkromného sektora voči finančným krízam, či zvýšenie produktivity práce patria medzi skloňované dlhodobé pozitívne efekty reformy v Estónsku (viď napr. tu).
- Ekonomický rast vytvoril v slovenskom rozpočte veľký príjmový vankúš, ktorý nevidíme len kvôli plytvaniu na strane výdavkov. Estónska daň neznamená odpustenie daňovej povinnosti, len jej posunutie v čase. Očakávané výpadky príjmov tak budú len dočasné (v rádoch jednotiek rokov) a budú vyvážené rastom príjmov po tomto období. Dočasné výpadky príjmov kvôli reforme tak možno vykryť či už z bežných príjmov, alebo aj za cenu dočasného mierneho zvýšenia dlhu. Na splácanie tohto dlhu by bolo možné použiť napríklad výdavky na daňové investičné stimuly, ktoré by sa touto zmenou stali zbytočnými – samotný daňová systém by bol stimulátorom.
Bohužiaľ, Slovensko dlhodobo trpí obsesiou príjmovou stranou rozpočtu. Príjmy je možné len zvyšovať, lebo na Slovensku sa „nesmú“ znižovať výdavky. Akákoľvek reforma, ktorá by čo len teoreticky mohla ohroziť (hoci iba krátkodobo) rast príjmov štátneho rozpočtu, narazí na vlnu pochybností. Ak sa však slovenská hospodárska politika bude ďalších 15 rokov hrajkať so sadzbami a slovíčkami v zákonoch a predpisoch, slovenská ekonomika bude odsúdená na to, byť priemerom.
