Nikdy viac sme dlhovú brzdu nepotrebovali ako dnes

Takáto otázka by bola namieste len v prípade, že vláda dokáže dodržiavať vlastné záväzky o vyrovnanom rozpočte a preukázateľne ju limity dlhovej brzdy obmedzujú.

Že dodatočné daňové príjmy neutráca na spotrebu, nepodložené zvyšovanie dávok, obedy zadarmo a podobne, ale snaží sa ich investovať do pripravených investičných projektov, na ktoré jej chýbajú zdroje.

My v takej krajine nežijeme, preto táto diskusia nie je odborná, ale politická. Tento návrh je podivný aj v kontexte, že daňovo odvodové príjmy za posledné 4 roky vzrástli o závratných 4,5 mld. eur.

Nikdy viac sme dlhovú brzdu nepotrebovali ako dnes

Dnes robí dlhová brzda presne to, čo od nej daňový poplatník, požadujúci zodpovedné hospodárenie, očakával. Bráni politikom navyšovať bez limitov deficit a dlh.

Nastavené zrkadlo politikom hovorí, že súčasná vláda a parlament prikladá maximálny dôraz okamžitej spotrebe, a minimálny dôraz na dlhodobé investície.

Podkladom pre toto tvrdenie je napríklad neochota ministerstva dopravy zverejniť rebríček priorít, či navýšiť zdroje na starostlivosť o existujúce cesty 1. triedy. Alebo neochota diskutovať o pridanej hodnote rozsiahlych IT projektov.

Príkladom je budúcoročný rozpočet, ktorý znižuje objem kapitálových investícií v prospech okamžitej spotreby. Slovensko má v súčasnosti omnoho väčšie medzery v realizácii projektov ako v nedostatku zdrojov.

Obstarávanie aj ich realizácia trvajú extrémne dlho.

Diskusia o čistom a hrubom dlhu má skôr filozofický charakter, nepredstavuje reálne obmedzenie investícií pre vládu. Prípadná zmena definície by nemala súčasnej vláde umožňovať zvyšovanie výdavkov.

Nízke úroky nie sú dôvodom na zvyšovanie zadlžovania. Slovensko už dnes má prístup k dotáciám na investície, ktoré sú bez úrokov. Volajú sa eurofondy.

Nielenže ich vláda nevie vyčerpať, ale má problémy s ich efektívnym využitím ako aj dodržiavaním podmienok ich čerpania. Výsledkom sú rozsiahle korekcie. Viac dlhu by pre Slovensko znamenalo aj vyššie riziko neefektívnych investícií.

Štát sa nedostatočne stará už o súčasný majetok. Debata sa často zužuje na investície do dopravnej infraštruktúry, pričom stále neprebehol dôsledný audit majetku verejnej správy, jeho konsolidácia a odpredaj prebytočného majetku.

Politika nízkych úrokov ECB síce momentálne úžasne pomáha krajinám míňať viac (na umelo nízkych úrokoch dostáva vláda dotáciu od ECB v hodnote niekoľko stoviek miliónov eur ročne), ale má pritom vnútorné riziká, ktoré sa s veľkou pravdepodobnosťou prejavia v spomalení rastu.

Európsky model welfare state, štátu blahobytu, je pritom postavený práve na predpoklade "vyrastenia" z dlhu, keď ekonomický rast predbehne mieru zadlžovania (to je aj stratégia Slovenska). Ak sa ale dostaneme do situácie pomalšieho rastu, o to ťažie sa nám z dlhu bude vyrastať, preto naopak, zadlžovaniu by sme sa mali vyhýbať.

Posledným argumentom do tejto diskusie je paseka, ktorú verejným financiám priniesol strop na zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Prudko zvýšený minimálny dôchodok je už len čerešničkou na tejto paseke.

Oboje opatrenia budú viesť už v blízkej budúcnosti k zvyšovaniu zadlžovania, pritom nejde o investície do budúcnosti, ale spotrebu. Dnes potrebujeme čo najnižší dlh, aby sme tu paseku v budúcnosti vedeli ustáť.

Uvoľnenie dlhovej brzdy by znamenalo precedens, po ktorom túžia len nezodpovední politici. Získať neobmedzenú kreditku na svoje predvolebné sľuby.

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards