Nie je všetko zlato, čo sa blyští

Pod umením si mnohí z nás predstavia divadlá, ktoré fungujú práve vďaka štátnym dotáciám. Ako by fungovalo umenie, závislé čisto od jeho spotrebiteľov a teda platiacich zákazníkov?

Aktuálny príklad nám poskytujú platformy na streamovanie hudby ako napríklad Spotify a Tidal. Prvá menovaná patrí medzi najpoužívanejšie hudobné aplikácie a svojim užívateľom poskytuje za poplatok prístup ku hudobnému obsahu z celého sveta. Autori avšak nie sú až tak spokojní. Zárobky, ktoré im prináša nie sú podľa nich uspokojivé a často sa o nich delia s vydavateľstvami. Musíme spomenúť, že tieto platformy neprinášajú autorom iba príjem ale aj propagujú ich produkciu. Je to výhoda, z ktorej môžu neskôr vďaka nástrojom nových technológií, alebo pri koncertoch ťažiť.

Na druhej strane Tidal začal v roku 2015 propagovať ich politiku hospodárenia „pre umelcov.“ Z vyšších poplatkov mala  ísť veľká časť priamo umelcom. Platforma sa označovala za pro-umeleckú a mala za cieľ podporovať umelcov a pomôcť svetovej hudobnej scéne. V blízkej budúcnosti sa spoluvlastníkmi tejto platformy stali svetové celebrity ako Rihanna, Calvin Harris a iní. Sympatická iniciatíva sa však skončila fiaskom a prepadom  na trhu streamovacích aplikácií. Stretli sa s nezáujmom zákazníkov, ktorí si radšej zvolili lacnejšiu a rozšírenejšiu verziu od iných poskytovateľov.

Ako môžeme vidieť, podnikanie na voľnom trhu nedokáže fungovať z „dobrých úmyslov.“ Každá spoločnosť je závislá od jej zákazníkov a pokiaľ sa ich predstavy nestretnú, výsledok môže byť pre podnik otázkou existencie.