Namiesto 600-tisíc dva milióny. Bratislavský kraj míňal na propagáciu podstatne viac, ako mal v rozpočte (Aktuálne)

Radovan Ďurana komentoval výdavky župy na reklamu. Aktuálne 22.1.2018 

Namiesto naplánovaných 600-tisíc eur v Bratislavskom samosprávnom kraji na marketing a propagáciu išli dva milióny. Niektoré akcie boli podľa nového vedenia skryté v rozpočtoch iných odborov, nie komunikačného.

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) sa podľa objednávok a faktúr poriadne zameral na komunikáciu a propagovanie svojej činnosti. Hoci rozpočet marketingu a propagácie bol na vlaňajší rok 600-tisíc eur, zdá sa, že pri tejto sume neostalo. Do redakcie sme dostali informácie o množstve objednávok, ktoré sa týkali propagovania. Podľa nášho zdroja sa rozpočet poriadne prekročil, tvrdí Juliána Bieliková z týždenníka PLUS 7 DNÍ.

Obrátili sme sa preto na nové vedenie župy. To nám informácie potvrdilo. "Odbor marketingu a propagácie nemal jednu položku, boli poschovávané a rozčlenené po rôznych odboroch. Napríklad podujatie Krištáľové krídlo bolo zahrnuté v rozpočte odboru dopravy. Celkovo išli na marketing a propagáciu dva milióny eur namiesto naplánovaných 600-tisíc eur," vraví hovorkyňa Lucia Forman.Bývalý župan: Kraj pod jeho vedením stavil na komunikáciu s občanmi. Aj jednotlivé odbory mali rozpočty na propagáciu. 
Podľa odborníka na samosprávy Michala Kaliňáka sa dáva obvykle propagácia a komunikácia pod vlastný rozpočet práve preto, aby sa odlíšili od iných položiek. Bývalý riaditeľ odboru komunikácie v bratislavskej župe Peter Húska však hovorí, že každý odbor mal vo svojej rozpočtovej položke zdroje na marketing.

"Program č. 2 Propagácia a marketing mal schválený rozpočet 600-tisíc eur a zahŕňal informačné a propagačné aktivity BSK. Okrem toho ďalšie programy ako napríklad kultúra, cestovný ruch, školstvo, šport a mládež majú svoje špecifické marketingové aktivity, ktoré sú súčasťou rozpočtovaných podprogramov, ako napríklad tlač letákov a podobne,"vysvetľuje Húska. Sumu dva milióny eur spochybňuje.

"Krištáľové krídlo podporuje Bratislavský kraj od času, keď sa odovzdávanie ceny presťahovalo z Nitry. Predtým ho podporoval aj Nitriansky kraj. Príspevok spoluusporiadateľa bol súčasťou rozpočtu propagácie a marketingu, podporovali sme ho osem rokov. O odbore dopravy neviem,"pokračuje Húska.

Na Facebook

Podľa objednávok, ktoré sa dajú nájsť na stránke kraja, vidno, že veľký dôraz kládol kraj najmä na sociálne siete. Spolu šesťkrát od apríla 2016 objednával sponzorovanie stránky BSK na Facebooku. Sumy sa rôznili. Koncom vlaňajšieho januára objednali službu za 19,6 tisíca, v marci za 13,5 tisíca, v máji za 14-tisíc a v júli za 12,8 tisíca eur.

Stránka kraja má takmer 45-tisíc fanúšikov. Na sponzorovanie facebookovej stránky mávajú aj komerčné firmy často nižší rozpočet. "Suma na propagáciu na Facebooku bola neobhájiteľne vysoká," vraví hovorkyňa župy. Drobovo vedenie sa preto dušuje, že v novom rozpočte budú sumy na túto položku niekoľkonásobne nižšie. "Nový župan sa bude detailne pýtať bývalého župana Pavla Freša na účelovosť a dôvody,"tvrdí Forman.Facebook: Župa za viditeľnosť a obľúbenosť platila. Jej fanúšikovská stránka je celkom aktívna. Zdroj - Archív

Podľa Petra Húsku Facebook využívali hlavne na informovanie o podujatiach, stave a príprave projektov Akčného plánu a plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a europrojektov, kde je povinná medializácia. "Toto je komunikačný nástroj, ktorý funguje a dá sa vyhodnotiť. Platenou reklamou dosahoval kraj, samozrejme, väčší a adresnejší zásah a bola to naša oficiálna komunikácia. Okrem toho sme dosiahli nárast publika, ktorý má Bratislavský kraj spomedzi všetkých najvyšší práve intenzívnym využívaním sociálnych sietí. Je to moderný a už štandardizovaný nástroj aj pre verejnú správu. Často sme Facebook využívali na komunikovanie protiextrémistických projektov," reaguje Húska.

Kde sú zmluvy?

Na webe kraja sa síce dajú nájsť objednávky na jednotlivé zákazky, horšie je to však so zmluvami. Vyhľadávať sa z akéhosi dôvodu nedajú.

Plniť sa pritom môže len zmluva, ktorá bola zverejnená. Ťažko teda zhodnotiť jednotlivé ceny za dodané výkony. Objednávky totiž opisujú jednotlivé zákazky relatívne stroho. "Všetky zmluvy, objednávky a faktúry musia byť povinne zverejnené na webovej stránke v sekcii Register zmlúv a faktúr. Pretože je však stránka neprehľadná a zbytočne zložitá, vedenie pripravuje nový web, ktorý bude jednoduchý, prehľadný, aby tam každý našiel, čo hľadá,"sľubuje Forman.

Bez prieskumov?

Župa si okrem Facebooku objednávala služby u rôznych regionálnych televízií, rádií, internetových televízií, ale aj v tlačených médiách. Niektoré patria medzi známe s veľkým dosahom, názvy iných sú však nie príliš známe. Zaujímalo nás preto, či pred uzavretím zmlúv župa vyhodnocovala prieskumy ich sledovanosti a po odvysielaní príspevkov ich dosah.

"Prieskumy neboli spracované,"reaguje Forman s tým, že momentálne všetky zmluvy prechádzajú, analyzujú a vyhodnocujú ich účinnosť. "Ak sa chcú nové vedenia samosprávnych krajov odlíšiť od predchodcov v minulom volebnom období, mali by komunikovať tak, aby aj poslanci, ktorí schvaľujú rozpočet a výdavky na propagáciu, mohli priebežne kontrolovať, aký úspech mala tá či oná inzercia,"vysvetľuje odborník na samosprávu Michal Kaliňák. Podľa neho aj župy najskôr prehodnocujú, čo chcú verejnosti povedať, až potom idú robiť tender, kde im potom uchádzač povie, koho môže osloviť.

Podľa Petra Húsku sa pri sledovanosti spoliehali na to, čo uvádzajú samotné televízie. "U nich je ťažké externe zisťovať sledovanosť, keďže nemajú peoplemetre. Chceli sme čo najviac regionálnych televízií, ktoré v kraji pôsobia,"vysvetľuje Húska. A dodáva, že dôležitosť regionálnych televízií stúpa. "Snažili sme sa v nich zacieliť témy tak, aby sa týkali regiónu v ktorom vysielajú," pokračuje. Nie príliš známu internetovú televíziu appDayTV po-dľa neho zatiaľ len testovali. "Vysielanie TV a rádia je vyňaté z verejného obstarávania, súčasťou ponuky bola zľava, ak si to dobre pamätám, na úrovni 15-20 percent,"dopĺňa.

Predvolebný rok

"Kraje sú v podstate servisom pre regióny a partnerom miest a obcí vo svojom území. Práve preto je dobré, ak o svojej činnosti informujú napríklad využívaním priestoru v radničných novinách. Teda v periodikách, ktoré vydávajú mestá a obce. Veď konečným používateľom služieb samosprávnych krajov sú presne tí istí ľudia, ktorí sa cez radničné noviny dozvedajú o novinkách vo svojom meste či v obci. Ak spoluprácu sprevádza obchodná zmluva s neznámymi médiami bez minulosti, histórie a reálneho kontaktu so samosprávou, pôsobí to skôr ako letáková forma, pri ktorej ťažko povedať, čo je sledovaný cieľ," myslí si Kaliňák.

Ako dodáva, výdavky na propagáciu sa vo volebný rok v župách zvyšujú, odkedy župy vznikli. Župani chcú obvykle prezentovať činnosť kraja. Často však aj svoju prácu vo funkcii.

"Košický kraj mal na rok 2017 schválených asi 100-tisíc eur, Žilinský 433-tisíc eur. Medzi krajmi sú teda veľké rozdiely,"hovorí Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Iness. Bratislavský kraj mal naplánované použiť na propagáciu 600-tisíc eur.  "Osem krajov vzniklo umelo, čo sa prejavuje v nízkej miere identifikácie s nimi. V parlamente sú návrhy na zrušenie krajov. Podobne je na tom Európska únia, ktorá tiež vyžaduje, aby sa každý projekt propagoval,"dodáva Ďurana.

Nedostatočnú informovanosť o výdavkoch na propagáciu riešili aj poslanci zastupiteľstva hlavného mesta. Zhodli sa na zriadení mediálnej komisie. "Mesto pravidelne poskytuje financie médiám, no zastupiteľstvo nemalo informácie o týchto zmluvách. Komisia ešte len vzniká, medzi jej členmi budú poslanci zo všetkých klubov, ale aj občania," hovorí mestský poslanec Gábor Grendel. Podľa neho je skoro hovoriť o tom, či boli uzatvorené zmluvy dobré, alebo zlé. Ako dodáva, hlavné mesto nemá vlastné médium, o svojej činnosti informuje cez súkromné.

Celé zle

Vlani vo februári zverejnila Transparency International analýzu samosprávnych novín. Hodnotila užitočnosť, objektívnosť a verejnoprávny charakter 83 samospráv. Medzi ukazovatele zaradili napríklad podiel samosprávnych tém, poskytnutie priestoru na kritické a polemické názory, zapájanie verejnosti do budúcich rozhodnutí, anonymitu článkov, nadmernú propagáciu primátora, starostu a vedenia mesta či podiel zmienok poškodzujúcich oponentov.

"Naša analýza ukázala, že až tri štvrtiny mestských periodík verejnej kontrole skôr škodia. Priemerné skóre slovenských radničných novín dosiahlo iba 45 percent a až 61 z 83 titulov nedosiahlo 50-percentnú hranicu, pri ktorej by pozitívne ukazovatele prevažovali nad negatívnymi," uvádza správa Transparency.

Aktuálne.sk, 22.1.2018