Nalejme si čistého uhlíka

EÚ ďalším poklesom emisií len vykompenzuje rast Číny a Indie.

Nalejme si čistého uhlíka

V septembri sa udiala najväčšia udalosť v klimatickom hnutí za posledných minimálne desať rokov. Možno ste to nepostrehli, ale krajina, ktorá má na svedomí takmer tridsať percent svetových emisií CO2, sa nakoniec prihlásila ku klimatickej neutralite.

Áno, bavíme sa o Číne, ktorá vyhlásila, že do roku 2060 dosiahne stav, keď do ovzdušia vypustí presne toľko uhlíka, koľko bude schopná naviazať v prírode alebo uschovať v podzemí.

Padla tak najväčšia výhrada proti snaženiu EÚ o znižovanie emisií. Desať percentný podiel EÚ na globálnych emisiách je príliš málo na to, aby dvadsať či 50 percentný pokles jej emisií mal skutočný efekt na spomalenie rastu priemernej teploty.

Podarí sa to však Číne? Má na to štyridsať rokov a už dnes je svetovým lídrom v produkcii a využití solárnych panelov či elektromobilov.

Na rade je India

Ak sa pre tento cieľ rozhodne s rovnakou urputnosťou ako vybudovala kapitalistické hospodárstvo, má šance to dosiahnuť. A popritom potiahnuť celý svet, pretože svojou veľkosťou a výrobnými kapacitami bude diktovať tempo dekarbonizácie.

A teraz realistickejšie. Čína ešte nepredložila OSN uveriteľný plán, ako sa k cieľu prepracuje. Je najväčším svetovým konzumentom uhlia. Nasledujúcich desať rokov jej pribudne 23 miliónov obyvateľov, pričom súčasné emisie na obyvateľa má vyššie ako Slovensko.

V Indii má pribudnúť 118 miliónov obyvateľov a krajina ohlásila dvadsaťtri percentný rast kapacít uhoľných elektrární. Ak EÚ za cenu obrovských nákladov zníži emisie CO2 o dvanásť percent, vykryje to akurát populačný nárast emisií týchto dvoch krajín.

Za posledných 10 rokov sa podarilo v EÚ znížiť emisie o dvadsať percent na obyvateľa. Mohlo by sa zdať, že dvanásť percent bude hračka, ale nebude.

Spotreba uhlia v EÚ klesla na štyridsať percent úrovne z roku 1990. Nižšie to už ale pôjde ťažšie, pretože Nemecko si nemôže dovoliť vypnúť uhlie, keďže vypína jadro a Poľsko rovnako, keďže jadro ešte ani nemá.

Bruselská hra s číslami

Zvyšok Európy páli uhlie najmä na železo a oceľ a vyvážaním tohto priemyslu do Ázie klíme nijako nepomôžeme.

Čína očakáva do roku 2030 vrchol svojich celkových emisií, India, ktorá má na obyvateľa štvrtinové emisie oproti Európanovi či Číňanovi, vrchol zatiaľ nevidí, Rusi emisie tiež zvyšujú.

USA na začiatku novembra 2020 už oficiálne opustili Parížsku dohodu s neutralitou emisií, a hoci ich aj tak prudko znižujú, ich cesta bude najdlhšia.

Z globálneho pohľadu je súčasná bruselská naháňačka o to, či sa krajiny EÚ zaviažu k štyridsať, päťdesiatpäť alebo šesťdesiat percentnému poklesu emisií do roku 2030, efektným ale neefektívnym cvičením, ktoré môže mať pre Slovensko negatívne dopady.

Ambiciózne krátkodobé ciele spotrebujú obrovský kapitál, pričom efekt na klímu bude nízky, ak vôbec nejaký.

Každé investované „zelené“ euro treba dvakrát vážiť. Znižovanie emisií za každú cenu (napr. veterné elektrárne, alebo malé vodné elektrárne na Slovensku) má vysoké alternatívne náklady.

Napríklad výdavky na podporu výskumu, alebo náklady na prispôsobovanie sa klíme. Ale aj podporu ekonomického rastu.

Z dlhodobého hľadiska je to ekonomické bohatstvo, ktoré umožňuje financovať zelené politiky. Bohatší ľudia si môžu dovoliť viac voči klíme priateľských technológií.

Emisie a politická zodpovednosť

Ak Európska komisia teraz vyčíta Slovensku nedostatok ambicióznosti v cielení podielu obnoviteľných zdrojov, netreba hneď siahnuť do peňaženky a štedro ich začať dotovať.

Treba prepočítať prínosy každého dodatočne utrateného eura a vybrať tie najvyššie.

A samozrejme, transparentne zverejniť, kto ho zaplatí. Tak, aby každý občan vedel, koľko za znižovanie emisií zaplatí prostredníctvom daní a koľko vo forme vynútených investícií.

Aj za ambiciózne klimatické ciele musí niekto niesť politickú zodpovednosť.

Celý komentár bol uverejnený v SME

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards