Najeme sa z peňazí alebo zo štatistík? (Sme)

 Denník Sme uverejnil 5.6.2017 komentár Róberta Chovanculiaka o pomere mzdy na HDP Slovenska

 Podiel miezd na HDP – nová modla politikov. Pre zamestnancov je však dôležité, akú majú reálnu mzdu.

Kto ešte nevidel politika alebo odborára zdieľať štatistiku o pomere miezd na slovenskom HDP, nech hodí kameňom. Najlepšie do zamestnávateľa. Ten údajne nedopraje slovenským zamestnancom kvalitný zárobok a odtrhne si až 62 percent z celého koláča. Naopak v niektorých iných krajinách sa zamestnávatelia delia spravodlivejšie. Niekde fiftyfifty, inde dokonca majú navrch zamestnanci. Takto zarámcovaný príbeh je ako stvorený, aby zahral na emotívnu strunu. My sme tí ukrivdení a nedostávame niečo, čo nám patrí. Agregáty však vedia byť zradné. Pri porovnávaní rôznych krajín sa používa jednotná metodológia, ktorá môže skresliť výsledné čísla. Napr. Slovensko si vďaka vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu práce prešlo vlnou "poživnostevňovania" práce. Príjmy živnostníkov sa však v týchto štatistikách nezarátavajú medzi celkové mzdy zamestnancov. Slovenský pomer je tak z metodologických dôvodov skreslený smerom nadol. To však nie je zďaleka jediný problém agregátov. Tento agregát totižto neberie do úvahy rozdielnu štruktúru jednotlivých ekonomík. Najlepšie sa to dá pochopiť na jednoduchom myšlienkovom experimente.

Chceme peniaze alebo percentá?

Predstavte si malú, podkapitalizovanú krajinu niekde vo východnej Afrike, v ktorej ľudia poberajú nízke mzdy. V momente, keď do tejto chudobnej krajiny príde zahraničný investor so svojím kapitálom (fabriky, stroje a know-how) prinesie so sebou dva efekty: na jednej strane niektorým zamestnancom v tejto krajine vzrastú mzdy a na druhej strane v agregátnom pohľade poklesne podiel miezd na HDP v krajine. Ten prvý efekt je spôsobený tým, že investor musí aspoň trochu preplatiť zamestnancov, aby šli k nemu pracovať. A druhý efekt je spôsobený zasa tým, že celkový produkt vyprodukovaný v krajine (HDP) vzrastie o viac, ako vzrastú mzdy. Otázkou je: sú na tom obyvatelia tejto krajiny lepšie pred alebo po vstupe investora? Ak práve nie ste politik v kampani alebo odborár s megafónom, tak je to ľahká otázka. Ľudia v obchode totiž zvyčajne neplatia za potraviny pomerom ich mzdy k odpisom a zisku zamestnávateľa, ale bankovkami v nominálnom vyjadrení. Zhodnoťte sami, či sa tento myšlienkový experiment o africkej krajine podobá skôr na nedávnu minulosť Slovenska, alebo Švajčiarska. A ak ste v tom spoznali Slovensko a naše automobilky, posúďte sami, či je to zlý vývoj. Teda či by ste radšej brali vyšší pomer miezd na HDP napr. z roku 2000, keď dosahoval viac ako 41 percent a priemerná mzda bola 635 eur (v dnešnej mene). Alebo dnešný pomer na úrovni 38 percent a priemernú mzdu 945 eur (teda skoro 50-percentný nárast reálnej mzdy).

Tragédia pre populistov

Ak však niekomu tento myšlienkový experiment nestačí, môžeme sa pozrieť priamo na slovenské dáta. Medzi rokmi 2014 a 2015 tu vzrástla pridaná hodnota priemyslu o približne 1,3 miliardy eur. V rovnakom čase vzrástol počet zamestnancov v priemysle o 7700. Produktivita týchto nových zamestnancov tak medziročne dosiahla takmer 170 000 eur na jedného zamestnanca (za predpokladu, že produktivita pôvodných zamestnancov ostala rovnaká). Pričom na výplatnej páske uvidel priemerný zamestnanec za rok len niečo vyše 17 000 eur (v skutočnosti uvidel v peňaženke len asi polovicu, keďže musí platiť dane a odvody). Teda aj napriek tomu, že 7700 ľudí si našlo novú prácu a dostáva nadpriemerné mzdy, poklesli sme v ukazovateli pomeru miezd na HDP ešte nižšie. Tragédia pre populistov, radosť pre pracujúcich ľudí. Agregáty vedia byť zradné a to predovšetkým, keď sa dostanú do rúk politikov, ktorí ich servírujú ekonomickým laikom. A pritom je dnes situácia pozitívna. Nezamestnanosť klesá a rastúci dopyt po práci núti zamestnávateľov zvyšovať mzdy. Napriek tomu existuje jedna oblasť, kde máme rezervy. Jej príčinou však nie sú zamestnávatelia ale štát. Ten berie slovenským zamestnancov z ich produktu väčší podiel ako napr. vo Švédsku. A to je už čo povedať.

Róbert Chovanculiak Autor je analytik INESS

Ľudia v obchode zvyčajne neplatia za potraviny pomerom ich mzdy k odpisom a zisku zamestnávateľa, ale bankovkami v nominálnom vyjadrení.

Sme, 5.6.2017