Kto má byť v jadre EÚ? Tlačia tam aj člena s "chromou nohou" (Aktuality.sk)

Martin Vlachynský sa 11.7.2017 vyjadril pre Aktuality.sk k možným výsledkom prebiehajúcej diskusie o väčšej integrácie EÚ

Reči o dvojrýchlostnej Európe znejú často. No konkrétnejšie vysvetlenia, ako by systém mal fungovať, chýbajú. 
Dvojrýchlostná Európa, jadro únie, prvá liga. Vyhlásenia o tom, ako sa pod tlakom problémov môže únia rodzeliť na zdravšiu a chorlavejšiu časť, znejú často.

No podrobnejšie vysvetlenia, ako by mohol nový systém fungovať napríklad pri delení eurofondov, ba čo i len jednoznačnejčie informácie, kto patrí do spomínanej prvej ligy, politici zatiaľ príliš neprinášali.

Z dostupných informácií vyplýva, že buď žiadne jadro vytvoriť nemožno, alebo sa doň dostane aj člen, ktorý svojou ekonomikou pripomína pacienta s chromou nohou.

Problém menom Francúzsko
Špekulácie o rozdelení EÚ už roky vyvoláva neochota mnohých členov prijať spoločnú menu, náladu na kontinente navyše výrazne zmrazila hospodárska kríza z roku 2008, migračné problémy a brexit.

Východiskom by mohla byť užšia spolupráca štátov, ktorých občania sa až tak nestavajú proti hlbšej integrácii a zároveň dokážu dodržať dohody.

Lenže práve pri dodržiavaní mimoriadne dôležitých ekonomických pravidiel zlyháva Francúzsko a bez Francúzska vraj žiadne jadro zmysel nemá.

"Nemecko a Francúzsko boli vždy hlavnými hýbateľmi integrácie, takže bez ich politickej spolupráce môže len ťažko vzniknúť integračná inciatíva vo vnútri EÚ," zhrnul analytik Radovan Geist z portálu Euractiv. 

Geist zároveň pripomína, že Francúzsko, Nemecko a niektoré ďalšie krajiny Beneluxu sú úzko hospodársky prepojené. Nemecku by preto nedávalo význam ísť bez svojho západného suseda do užšieho spoločenstva. 

Francúzsko však má omnoho vyššiu nezamestanosť a už roky nedokáže naplňať záväzok hospodáriť s deficitom nižším ako 3 percenta HDP (Francúzi by mohli mať "sekeru" za jeden rok približne 65 miliárd eur a nie 74 miliárd či 87 miliárd eur, ako mali v predošlých rokoch – naopak Nemci hospodária s niekoľkomiliardovým "plusom").

Stručné porovnanie francúzskej ekonomiky v máji 2017 s inými štátmi, ktoré by mohli skončiť v jadre (plus na porovnanie sme doplnili aj Slovensko):
 

Integrácia za každú cenu?
Vzhľadom na ekonomickú výkonnosť Francúzska existujú podľa analytika Martina Vlachynského z bratislavského pravicového inštitútu INESS len dve možnosti.

Prvou je, že v jadre EÚ ostanú len ekonomicky zdravé krajiny, ktoré narábajú zodpovedne s verejnými financiami, vyžadujú to aj od ostatných, sú konkurencieschopné a s funkčnými inštitúciami.

"Alebo jadro môže byť zoskupenie krajín, ktoré intenzívnejšie smerujú k centralizácii a budovaniu európskeho štátu, bez ohľadu na ekonomické riziká a náklady takéhoto konania. To je stratégia, ktorá viacero menšich problémov chce vyriešiť spájaním do jedného veľkého. Z takéhoto jadra mám obavy," hovorí Vlachynský.

Na možné problémy upriamuje pozornosť aj Geist. Napríklad v oblasti obrany, ktorá sa stala nástojčivejšou pod tlakom Ruska. 

"Viaceré krajiny síce deklarujú ochotu spolupracovať hlbšie na európskej obrane, ale toto je niečo, kde nestačí len deklarovať. Treba aj preukázať, že krajina má kapacity prispieť istým spôsobom k spoločnej obrane. Teda, akým spôsobom budú krajiny ochotné nakupovať spoločne vojenskú techniku, zdieľať niektoré obranné kapacity, vzdušnú obranu alebo či budú prispievať do spoločného fondu pre obranný výskum," uzavrel.

Katarína Kovačíková
Aktuality.sk, 11.7.2017