Kollárovci žiadajú príspevok na pohreb (HN)

HN uverejnili názor Jakuba Zemana k príspevkom na pohreb. 24.1.2018 

Suma na poslednú rozlúčku sa nemenila desať rokov. Analytici nad návrhom krútia hlavou.

 Príspevok 150 eur pre každého, kto zabezpečuje pohreb. Bez sociálnych rozdielov. S takýmto návrhom prišlo opozičné hnutie Sme rodina. Analytici z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz tento zámer kritizujú – je neadresný a zo štátneho rozpočtu odleje 7,4 milióna eur.

Platiť musia obce

Za pohreb dnes pozostalí zaplatia od 800 do 1 200 eur, výška sumy, samozrejme, závisí od regiónu. Keď zosnulý nemá žiadnych príbuzných, bol bezdomovec, alebo jeho rodina je v hmotnej núdzi a na vyplatenie pohrebu jednoducho nemá, hradí poslednú rozlúčku mesto alebo obec zo svojho rozpočtu. Strana Borisa Kollára teraz navrhuje príspevok zvýšiť. Dnes štát každému, kto zabezpečil pohreb, vypláca 79,67 eura, keď o príspevok požiada. Po novom by to podľa kollárovcov malo byť 150 eur. "Toto by pomohlo hlavne obciam a sociálnym prípadom," myslí si Ladislav Stríž, ktorý vlastní v Bratislave pohrebnú službu a zároveň je aj predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb. Ako upozornil, sú to práve samosprávy, ktoré musia riešiť pochovávanie, keď ho nemôže zabezpečiť rodina. Analytici z Inštitútu ekonomických aspoločenských analýz však zámer zvýšiť poplatok považujú za nešťastný. "Je na Slovensku takmer 95 percent ľudí odkázaných na príspevok na pohreb?" pýtajú sa analytici vo svojom príspevku na sociálnej sieti. Vychádzajú pritom z čísel za rok 2016, keď na Slovensku zomrelo 52 351 ľudí. Štát pritom vyplatil 49 224 príspevkov v objeme takmer 4 milióny eur. Analytici však upozorňujú, že zvýšenie príspevku na 150 eur by malo na rozpočet veľký vplyv. Ročne by to stálo 7,4 milióna eur. Dnes môže príspevok získať každý, kto zabezpečoval pohreb na Slovensku pre osobu s väzbami na Slovensku.

Jeden problém, dva názory

Združenie miest a obcí potvrdilo, že posledné rozlúčky, ktoré musia obce financovať, im zaťažujú rozpočty. "Disponujeme informáciami z miest a obcí, ktoré na svoje náklady zabezpečujú pochovávanie ľudí bez domova, a to im spôsobuje finančné ťažkosti. Preto túto tému vidíme ako legitímnu a potrebnú z hľadiska vecného riešenia," reagoval na otázky HN hovorca ZMOS Michal Kaliňák. Riešením by mohlo byť vyplácanie príspevku len za určitých podmienok. Napríklad v Česku musí byť zosnulá osoba buď nezaopatrené dieťa, alebo rodič nezaopatreného dieťaťa. Predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb si však nevie predstaviť, ako by sa napríklad príspevok vyplácal len ľuďom v hmotnej núdzi. "Pohrebná služba alebo obec nemôže skúmať ich stav, teda či patria k vyššej vrstve alebo nie. Nie je úlohou pohrebnej služby alebo sociálneho odboru mesta či obce, aby zisťovali takéto veci," dopĺňa Stríž. Analytik Jakub Zeman z INNES si však nemyslí, že problém by vyriešilo, ak by sa príspevok vyplácal napríklad len ľuďom v hmotnej núdzi. "Vôbec by nemal existovať, keďže zákon ustanovuje deťom vyživovaciu povinnosť voči rodičom, ktorá sa končí zabezpečením pohrebu," myslí si Zeman, podľa ktorého by vo výnimočných prípadoch malo byť zabezpečenie pohrebu na pleciach samosprávy. O reakciu na kritiku analytikov sme požiadali aj hnutie Sme rodina, ktoré zvýšenie príspevku na poslednú rozlúčku navrhuje. "Pri všetkej úcte a rešpekte k INESS nie všetky racionálne pohľady tejto organizácie sú aj ľudské," reagovala pre HN poslankyňa strany Petra Krištúfková. Ako potvrdila, zvýšenie príspevku, ktorý sa nemenil od roku 2007, navrhujú preto, že cena za pohreb dnes môže byť aj tisíc eur. "Naším cieľom je aspoň zmierniť náklady pozostalých v ich ťažkej životnej situácii," doplnila poslankyňa, podľa ktorej strana nechce "rozdeľovať zosnulých podľa kritérií".

Príspevok u susedov

Napriek negatívnym reakciám nie je téma v okolitých štátoch tabu. Napríklad v Česku je príspevok na pohreb na úrovni päťtisíc českých korún. Maďarsko zasa vypláca desať percent z nákladov na najlacnejší pohreb. Vo výške príspevku vedie Poľsko, ktoré vypláca štyritisíc zlotých. To predstavuje sumu približne 954 eur.

Sociálne dávky vyplácané štátom (v eurách)
 

HN, Romana Gogová, 24.1.2018