Je riziko defaultu pre Slovensko adekvátnou hrozbou?

Alarmujúce správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť naznačujú, že reči týkajúce sa zvyšovania dávok sú len populistickými prísľubmi našich rozprávkárov pred parlamentnými voľbami. Viac peňazí pre ľudí znamená menej peňazí pre štát, a teda výrazne rastúci štátny dlh, ktorý je spojený so zhoršujúcou sa úrovňou verejného sektora. K debate o tom, či Slovensku skutočne hrozí riziko bankrotu, sa vyjadril aj náš analytik Radovan Ďurana. 

Ak nasledujúce dve vlády neprijmú potrebné opatrenia, Slovensko podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť čaká osud Grécka.

Vyššie dôchodky, vyššie platy pre štátnych zamestnancov či výrazné zvýšenie prídavkov na deti. Opatrenia posledných rokov, ktoré väčšinu obyvateľov potešili, veď kto by si nechcel finančne polepšiť. Politické strany zároveň pred voľbami sľubujú ďalšie zvyšovanie a nové dávky. Zdá sa tak, že nikto nemyslí na to, že štátna pokladnica nie je bezodná.

Ako však nedávno upozornila Zuzana Múčka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v komentári Najprv sa stratí dôvera, štátna pokladnica už naráža na svoje limity, a ak nasledujúce dve vlády nič nespravia, Slovensko čakajú vážne problémy či dokonca bankrot.

Krach štátu znie možno nepredstaviteľne, no príklad Grécka nám ukazuje, že nejde o nemysliteľný scenár. Múčka v komentári upozorňuje, že v prípade nezmenených politík už o desať rokov pocítime dôsledky problémov súvisiacich s rastúcou zadlženosťou štátu.

Čo to bude znamenať? Nižší rast hospodárstva, menej dostupných prostriedkov na pokrývanie verejných výdavkov – štát totiž bude musieť vynaložiť čoraz viac peňazí na obsluhu dlhu. Kvalita verejných služieb bude klesať a s nimi aj životná úroveň.

Po roku 2030 sa v prípade, že vlády neprijmú potrebné opatrenia, situácia podľa Múčky začne zhoršovať ešte viac. V roku 2030 by sa verejný dlh mal priblížiť k 70 percentám HDP, v roku 2040 by už prekonal 110 percent HDP.

Analytici to vidia podobne

„V dôsledku toho môže v tom čase pravdepodobnosť defaultu na dlhodobé záväzky do lehoty ich splatnosti dosahovať až 93 percent,“ tvrdí autorka komentára. Pravdepodobnosť neschopnosti splácania dlhu teda dosiahne vysoké úrovne. Môže za to najmä prijatie opatrení v oblastiach citlivých na starnutie, čiže dôchodky a rodinné politiky.

Na trhoch tak bude Slovensko vnímané ako riziková investícia. Štát si bude požičiavať s vysokou rizikovou prirážkou a môže prísť situácia, že bude mať vôbec problém požičať si, čo by znamenalo pád do bankrotu.

Toto všetko platí iba v prípade nezmenených politík, čiže ak by všetky politiky pokračovali v súčasnom nastavení. Nasledujúce vlády majú možnosť tomuto scenáru zabrániť, musia však prijať konsolidačné opatrenia, ktoré prispejú k znižovaniu dlhu a zlepšeniu dlhodobého výhľadu verejných financií.

Ak sa však pozrieme na predvolebné programy a sľuby najsilnejších politických strán, žiadna nehovorí o potrebe dostať štátny dlh pod kontrolu, práve naopak. Strany sa predbiehajú v tom, kto voličovi sľúbi štedrejšiu vládnu podporu.

Analytik INESS-u Radovan Ďurana nepovažuje komentár RRZ za alarmistický, naopak, je podľa neho silne argumentačne podchytený. Považuje za pochopiteľné, že politici budú vo svojich vyjadreniach súčasné riziko znižovať, aby sa nemuseli púšťať do nepopulárnych konsolidačných opatrení. Ako totiž vysvetľuje, „fiškálna udržateľnosť má jednu spoločnú črtu s globálnym otepľovaním. Náklady konsolidácie nesie jedna skupina politikov, benefity úplne iná“.

Múčkinu analýzu považuje za realistickú aj makroanalytik Tatra banky Tibor Lőrincz. Debata o tom, že v dlhodobom horizonte sú verejné financie v zlom stave, prebieha už od zavedenia druhého piliera, a to najmä pre neutešené demografické vyhliadky. „Po takmer 20 rokoch sa budúcnosť priblížila a verejné financie sú rizikové už dnes. Keď do toho pridáme sociálne balíčky a atómovky posledných vlád a celkovú chýbajúcu politickú vôľu ozdraviť verejné financie, ťažko považovať analýzu RRZ za alarmistickú,“ hovorí pre Postoj.

Klimek upozorňuje na dobrý rating agentúr

Iný názor na vec má bývalý štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek. Podľa neho je komentár nerealistický, a to najmä preto, že pracuje s predpokladom, že desaťročia bude platiť scenár nezmenených politík, čo je však podľa neho mimo akejkoľvek reality.

„Neexistuje svet, kde by dve volebné obdobia vláda či parlament neprijímali žiadne politiky s pozitívnym alebo negatívnym finančným dosahom na rozpočet verejnej správy. Rovnako ani finančné trhy, Európska centrálna banka a celkovo externé prostredie nezamrzne na celú dekádu,“ hovorí pre Postoj.

Klimek zároveň tvrdí, že model použitý v komentári nezodpovedá medzinárodne rešpektovaným modelom renomovaných svetových ratingových agentúr. Tie totiž ohodnocujú Slovensko ratingom A. Tento rating reprezentuje pravdepodobnosť bankrotu v 10-ročnom horizonte na úrovni 1,15 percenta, čo podľa bývalého štátneho tajomníka korešponduje s rizikovou prirážkou slovenských dlhopisov.

Podľa komentára RRZ je však pravdepodobnosť defaultu na dlhodobé záväzky na úrovni 18 percent.

Rozdiel medzi ratingovými agentúrami a komentárom však Múčka vysvetľuje tým, že hodnotenia agentúr sa opierajú o strednodobé predikcie, ktoré sa pozerajú iba na horizont troch najbližších rokov. Ako zároveň dodáva, príklady z nedávnej minulosti ukazujú, že ratingové agentúry „nevedeli včas zachytiť vznikajúce problémy so solventnosťou hodnotených subjektov, a to aj napriek evidentným signálom z finančných trhov“. Pozitívne hodnotenia od agentúr teda podľa nej nezachytávajú dlhodobý vývoj a majú svoje medzery.

Bankrot prísť nemusí, jeho dôsledky áno

Argumentom proti varovaniu RRZ môžu byť príklady chronicky zadlžených európskych krajín, ktoré majú aj dvojnásobne vyšší dlh ako Slovensko, a predsa neupadli do bankrotu.

Jednou z takých krajín je aj Taliansko, ktoré sa už desaťročia borí s vysokým zadlžením a nízkym ekonomickým rastom. Lőrincz však upozorňuje, že tento stav si vyberá svoju daň. Krajina je nútená už 30 rokov prijímať neustále úsporné opatrenia, ktoré udržia štátnu kasu nad vodou, a aj tak sa Talianom nedarí zbaviť fiškálneho bremena.

„Inak povedané, jedna generácia nastúpila do pracovného života s tým, že je potrebné uťahovať si opasky, pomaly sa blíži do dôchodkového veku a stále si musí opasky uťahovať,“ vysvetľuje Lőrincz. To je scenár, ktorý podľa neho čaká aj našu ekonomiku, ak nezačneme problém verejných financií brať vážne.

To môžu politickí lídri spraviť teraz na základe vlastného zodpovedného rozhodnutia alebo k tomu budú postupne donútení tlakom z finančných trhov. Bankrotu ako takému by sa Slovensko zrejme technicky vyhlo aj vďaka európskym záchranným opatreniam ako v prípade Grécka či Španielska.

Grécko sa však síce formálne vyhlo bankrotu, no v praxi muselo podstúpiť takmer rovnako bolestivé kroky, ako keby zbankrotovalo. Odrazilo sa to na znižovaní dôchodkov a iných dávok, prepade platov štátnych zamestnancov, podfinancovaní verejných služieb a vysokej nezamestnanosti. Výsledkom je, že životná úroveň stále nedosahuje úroveň z roku 2007.

Postoj, 6.9. 2023