INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Od 60. rokov 20. storočia neoklasickí ekonómovia legitimizovali reguláciu a kolektivizáciu zdravotníctva pojmom „zlyhanie trhu“. Od tej doby je zdravotníctvo nekriticky používané ako príklad nemožnosti dosiahnuť „ideálny trh“ a symbol nevyhnutnosti štátnych zásahov. Tie majú napraviť zlyhania trhu, ako je najmä informačná asymetria.

INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz a SOCIA - Nadácia na podporu sociálnych zmien dnes zverejnil spoločnú publikáciu s názvom Zvyšovanie dôchodkov na rast cien sociálnych služieb nestačí.

V publikácii upozorňujeme, že štandardné zvyšovanie starobných dôchodkov vedie počas života dôchodcu k nižšej dostupnosti sociálnych služieb. Napríklad v období 2015-2018 klesol počet hodín nedotovanej opatrovateľskej služby, ktorú si mohol dôchodca zaplatiť, zo 77 na 70 hodín mesačne.

INESS v reakcii na rozbiehajúcu sa diskusiu o trvalom uzavretí maloobchodných prevádzok v nedeľu pripravil novú publikáciu s názvom Proti zákazu nedeľného predaja.

Zníženie sadzby DPH na ďalšie skupiny potravín je formou daňového stimulu voči spotrebiteľom, aj výrobcom potravín. Je  však  nesprávne,  ba  priam  naivné  očakávať,  že  zníženie  sadzby  DPH  povedie  k alikvótnej zmene v koncových cenách dotknutých potravín.

Slovenské zdravotníctvo ročne spotrebuje viac ako 5 miliárd eur. Ako je na tom v porovnaní s inými krajinami a ako by na tom mohlo byť? Relevantných medzinárodných porovnaní je prekvapivo málo, preto sa INESS rozhodol prispieť vytvorením vlastného indexu nazvaného Zdravie za peniaze.

Tri byrokratické balíčky už prešli vládou. Zo stovky opatrení sa podarilo do sveta dostať 40, pričom Slovensko kleslo v rebríčku Doing Business od roku 2016 z 29. na 42 miesto.

Rozdrobené pozemky, neprístupné polia, podvody s agrodotáciami, či problémy s povodňami a suchom – taká je realita slovenskej pôdy. Extrémna rozdrobenosť znemožňuje efektívne využívanie pôdy, chaos v užívateľských a vlastníckych vzťahoch komplikuje prácu samosprávam, farmárom a tiež štátnym úradom.

Vyspelé štáty zažívajú v posledných dekádach epidémiu obezity. Aj na Slovensku narástla miera obezity za posledných 35 rokov na dvojnásobok. Táto situácia vyvoláva tlak na zdravotný systém, ale aj na vznik politických riešení.

Na októbrovú schôdzu parlamentu je predložený návrh zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov. Podobné zákony sa v nedávnej minulosti zjavili aj v Maďarsku, či Poľsku, kde boli predmetom kritiky Európske komisie a museli byť upravované.

Pred dvoma mesiacmi musela spoločnosť Uber prerušiť svoje fungovanie na Slovensku. Nestalo sa tak z dôvodu, že by o jej služby prestali mať záujem zákazníci, alebo by sa nepáčili podmienky vodičom. Dôvodom bola nečinnosť politikov a úradníkov, ktorí za skoro tri roky neboli schopní prispôsobiť regulácie 20. storočia technológiám 21. storočia. Uber s jeho biznis modelom bol tak de facto na Slovensku zakázaný. Zákaz je však síce najľahšia, ale zároveň aj najhoršia forma regulácie.