INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Ako už bolo spomenuté v jednom z predchádzajúcich článkov o Fínsku, je odborne nepoctivé, robiť unáhlene závery a zjednodušujúce návrhy len na základe výsledkov nejakého systému školstva v jednej krajine. Výsledky žiakov sú výslednicou množstva faktorov, kde forma a obsah školstva je iba jeden z nich. Je potom ťažko povedať, či za výsledkami študentov stojí daný systém školstva alebo demografické/kultúrne/ekonomické faktory. Aby sme získali obraz o (ne)funkčnosti jednotlivých spôsobov vzdelávania deti, je potrebný systematickejší vhľad.

Slovenská spoločnosť je dlhodobo rozdelená v niektorých hodnotovo-morálnych otázkach.    Ukázalo sa to pri tohtoročnom referende a ukazuje sa to pravidelne pri vášnivých diskusiách o obsahu výučby na základných školách.

Portál Chcemevedietviac.sk si 16.6.2015 všimol komentár Róberta Chovanculiaka a názvom Skutočná fínska lekcia.

Pozor! Od prvého  septembra 2015 nadobudne účinnosť inovovaný štátny vzdelávací program. Ak vaše deti nastupujú do 1. alebo 5. ročníka na základnej školy, čakajú ich zmeny. (Ne)bojte sa však, nič zásadné sa nemení.

Pred niekoľkými týždňami uskutočnila Agentúra TNS Slovakia reprezentatívny prieskum verejnej mienky na tému vzdelávanie. Objednávateľom bola kampaň Chceme vedieť viac o vzdelávaní na Slovensku, ktorá sa – ako je už podľa názvu zrejmé - snaží získavať informácie o slovenskom školstve.

Jedno z najzaujímavejších čísel zo slovenského školstva je pomer vývoja počtu žiakov na základných školách k počtu škôl, tried, učiteľov alebo celkovo nákladov na základné školy. Za posledné štvrť storočie poklesol počet žiakov základných škôl skoro o polovicu. Podľa údajov zo štatistickej ročenky Ústavu informácií a prognóz školstva bolo v roku 1989 724 248 žiakov, pričom v školskom roku 2014/2015 ich bolo na základných školách už len 425 731.

Verejné školstvo je témou nielen na Slovensku. Vo svete stále vo výuke prevláda memorovanie informácií a drilovanie často krát úplne zbytočných činností (so slzou v oku spomínam na cvičné písanie telegramov v škole ešte v 90. rokoch).

„Treba viac peňazí“ je častou odpoveďou politikov, či zodpovedných úradníkov na riešenie skutočných či zdanlivých problémov. Výnimkou nie je ani školstvo. Veľmi populárne sú napríklad porovnania, koľko percent HDP daného štátu sa použije v tom či onom sektore. Nižší pomer výdavkov na školstvo na Slovensku ako v Nórsku sa následne použije ako argument, prečo sa to u nás nedá lepšie.

Nie, žiadna detská práca sa konať nebude. Predmetom tohto komentára je tretia okamžitá výdavková priorita – budovanie škôlok. Je reakciou na komentár hlavného úradníka IFP, ktorý k Programu stability uviedol: „Medzi okamžité výdavkové priority patrí najmä odmeňovanie učiteľov a zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a budovanie kapacít predškolského vzdelávania“.

INESS koncom minulého roku organizoval pre študentov stredných škôl esejistickú súťaž na tému: Aká je cena štátu a kto ju platí? Úlohou bolo zamyslieť sa nad tým, či príspevky ich rodičov na chod štátu zodpovedajú protihodnote, ktorú od štátu dostávajú. Rovnako tiež mali identifikovať výdavky štátu či obce, ktoré považujú za rozumne vynaložené a naopak, opísať tie, ktoré považujú za zbytočné alebo v ktorých vidia zvýšenú mieru plytvania.