INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Už sme na viacerých miestach hovorili o nízko-nákladových školách, ktoré denno-denne doslova menia život miliónov detí po celom svete. Výskumníci objavili tieto školy v Indii, Ghane, Keni, Nigérii, Zimbabwe, Somálsku, Južnom Sudáne, Číne a Libérii. Aj vďaka novému Centru pre indonézske politické štúdie (Center for Indonesian Policy Studies, CIPS) prišli prvé dôkazy o prítomnosti týchto škôl aj v Indonézii.

Na Slovensku máme priveľa absolventov učiteľských odborov. To je na jednej strane problém z pohľadu rozloženia finančných zdrojov, ktoré by mohli byť v školstve použité efektívnejšie. A nepatria sem iba študenti učiteľských odborov, ktorí nikdy nič neučili a ani nebudú učiť; ale aj inflácia právnických či iných spoločensko-humanitných odborov ako sociálna práca.

Článok Skutočná vzdelávacia lekcia z Fínska od Róberta Chovanculiaka uverejnil v októbrovom čísle magazín Dobrá škola.

Vlajkovou loďou ministerstva školstva v tomto volebnom období malo byť duálne vzdelávanie. Teda prepojenie praxe a vzdelávania na stredných školách. Táto loď sa však potopila. Alebo ešte lepšie povedané ani nevyplávala. Nemá totižto dostatok pasažierov. Z vyše sto tisíc žiakov stredných odborných škôl sa do projektu odborného vzdelávania prihlásilo len niekoľko stovák (pritom plán bol 5000). Predstavy ministerských úradníkov tak narazili na prekážku, ktorú zákonmi „kormidlovať“ nedokážu – dopyt.

Portál Chcemevedietviac.sk cituje 22.9.2015 článok Róberta Chovanculiaka o vysokých školách.

Nech sa to niekomu páči alebo nie, vzdelávanie je služba ako každá iná. Má svoje výnosy (zvyšovanie ľudského kapitálu, sociálnych zručností, vychovania atď.) a svoje náklady (budovy, platy učiteľov, pomôcky atď.). Téma zdrojov v školstve tak podlieha ekonomickým zákonitostiam. Otázka teda neznie, či je vzdelávanie dobré, potrebné, alebo zlé a zbytočné, ale koľko vzdelávania je dobré a potrebné a koľko je už zlé a zbytočné. Ide tak o otázku hraničných veličín – prináša posledné euro investované do školstva stále väčšiu hodnotu ako to jedno euro, alebo už menšiu?

V minulom článku som písal o tom, ako tie najchudobnejšie deti z  najchudobnejších oblastí nechodia do bezplatných verejných škôl, ale radšej navštevujú zisk sledujúce súkromné školy. Aj napriek rozšírenosti tohto fenoménu odmietalo množstvo expertov na rozvojové krajiny a výskumníkov z rôznych organizácií (Svetová banka, Save the children, OECD, The United Nations Development Programme) prijať fakty o ich existencií alebo bagatelizovali ich vplyv. Zároveň na druhej strane preceňovali kvalitu a rozšírenosť verejných škôl. Toto sú faktory, ktoré stáli za jednou (tragickou) ekonomickou lekciou z nezamýšľaných dôsledkov v Keni. 

 Keď vyslovíte podmieňovaciu vetu „ľudia by mali platiť za základné vzdelávanie“, väčšine poslucháčov sa zježia chlpy na celom tele. Ľavicoví intelektuáli by dokázali instantne o tomto barbarskom návrhu vyprodukovať niekoľkostranový pamflet ako status na Facebooku.

.týždeň zverejnil komentár Róberta Chovanculiaka s názvom Súkromné školy v slumoch.

Ako povedal pre Denník N 14.8.2015 na margo nezamestnanosti mladých Róbert Chovanculiak, časť obyvateľov v najchudobnejších regiónoch ostáva odrezaných od práce a štúdia