Slovensko si výrazne pohoršilo v Indexe pestúnskeho štátu. Nové regulácie znížili mieru osobnej slobody obyvateľov Slovenskej republiky.
Slovensko si v najnovšom Indexe pestúnskeho štátu 2025 pohoršilo z 24. na 17. miesto z 29 hodnotených krajín (nižšie priečky predstavujú viac osobnej slobody, vyššie viac neslobody). Za necelé dva roky sa Slovensko zaradilo medzi štáty, ktoré viac používajú paternalistické regulácie a vysoké dane, aby zasahovali do každodenných rozhodnutí občanov. Znamená to pokles osobnej slobody v oblasti životného štýlu, najmä pre spotrebiteľov potravín, alkoholu a nikotínu.
Aktuálnu verziu indexu pestúnskeho štátu si môžete stiahnuť tu.
Najliberálnejšími krajinami sú Nemecko, Luxembursko, Taliansko a Česká republika. Krajiny, ktoré najviac zasahujú do rozhodovania ľudí, sú Turecko, Litva, Fínsko a Maďarsko.
Čo je pestúnsky štát?
Pestúnsky štát (angl. nanny state) je pojem označujúci štátne zasahovanie do osobného života ľudí s cieľom „chrániť ich pred sebou samými“. V mene verejného zdravia štát uvaľuje zákazy, obmedzenia a dane na legálne produkty, ako sú cigarety, alkohol, sladené nápoje či vaping (elektronické cigarety). Tieto opatrenia však idú ďaleko za hranicu informovania alebo prevencie – štát fakticky rozhoduje za občana, čo má jesť, piť, fajčiť alebo čomu sa vyhýbať.
Metodika indexu
Index pestúnskeho štátu pozostáva z troch hlavných kategórií: alkohol, nikotín a potraviny/nealkoholické nápoje. Každá z týchto troch kategórií má rovnakú váhu 33,3 %. Nikotín je rozdelený na fajčenie a bezpečnejší nikotín s rovnakou váhou pre každú z nich, t. j. 16,7 percenta.
Každá kategória má niekoľko rôznych kritérií. Za každé kritérium sa udeľujú body, ktoré sa sčítajú a dosiahne sa konečné skóre 100 bodov. Index pestúnskeho štátu sa zaoberá iba politikami, ktoré majú nepriaznivý vplyv na slobodu spotrebiteľov. Týmto politikám sú priradené rôzne váhy, ktoré odrážajú mieru negatívneho vplyvu, od relatívne malých nepríjemností až po vysoké dane a úplné zákazy. Spotrebitelia v krajinách s vyšším skóre sú menej slobodní a ako spotrebitelia v krajinách s nižším skóre.
Paternalistické politiky zvyčajne znižujú kvalitu života jednotlivca jedným alebo viacerými z nasledujúcich spôsobov:
- zvyšovanie cien (prostredníctvom zdaňovania alebo maloobchodných monopolov)
- stigmatizácia spotrebiteľov
- obmedzovanie výberu (vrátane zákazu)
- obťažovanie spotrebiteľov (napr. obmedzením obchodných hodín)
- obmedzovanie informácií (napr. zákazom reklamy)
- znižovanie kvality výrobkov
Index zahŕňa všetky politiky zamerané na odrádzanie od spotreby legálnych výrobkov, ktoré spôsobujú spotrebiteľom jeden alebo viacero z týchto nákladov. Kritériá pre jednotlivé kategórie a ich váhy sú uvedené v sekciách pre alkohol, bezpečnejší nikotín, potraviny a nealkoholické nápoje, a tabak.
Všetky údaje sú uvedené podľa našich najlepších vedomostí a odrážajú právny stav vo februári 2025
Slovensko: nový daňový ťahúň v mene „zdravia“
Slovensko bolo v minulosti považované za liberálnejšiu krajinu v oblasti životného štýlu. To sa však v roku 2025 zásadne zmenilo:
- Bola zavedená nová daň na sladené nápoje (0,15 €/L) a energetické nápoje (0,30 €/L), bez ohľadu na obsah cukru či kalórií.
- Nikotínové vrecúška a e-cigarety podliehajú novým spotrebným daniam. Štát pri tom necieli primárne na zdravotné dopady týchto látok, keďže dane sa týkajú aj beznikotínových variantov.
- Tabakové dane v poslednom období významne narástli – štát pravidelne zvyšuje sadzby, pretože tabakové dane využíva na financovanie nových výdavkov. Výnos tabakových daní za 10 rokov stúpol o 62%. Vo zvyšovaní týchto daní však ťažko hľadať “zdravotnícku” logiku. Zahrievaný tabak, ako menej škodlivá alternatíva fajčenia, je zdaňovaný vyššou sadzbou ako rezaný tabak.
- V poslednom období významne vzrástli dane na alkohol, sadzba na čistý alkohol vzrástla z 10,8 € (2023) na 14,9 € (2024) za liter.
Dane za životný štýl generujú ročne do štátnej kasy 1,5 miliardy eur, ale robia život drahším pre všetkých – najmä pre nízkopríjmové skupiny.
Prečo nie je silnejúci pestúnsky štát v záujme občanov?
Autori indexu upozorňujú, že paternalistické zásahy znižujú kvalitu života, obmedzujú výber, zvyšujú životné náklady a stigmatizujú spotrebiteľov. Navyše, je ťažké nájsť dôkaz o tom, že by krajiny s vyšším indexom pestúnskeho štátu mali zdravšie obyvateľstvo alebo vyššiu dĺžku života.
Autori Indexu pestúnskeho štátu nepopierajú negatívne zdravotné dôsledky správania, ako je fajčenie alebo nadmerné pitie alkoholu, a uznávajú význam informovania verejnosti o týchto rizikách. Ich kritika sa však zameriava na politiky, ktoré prekračujú rámec osvety a smerujú k tomu, aby štát rozhodoval namiesto občana – čo, kedy, ako a za akú cenu má konzumovať. Takéto zásahy predstavujú snahu štátu určovať, ako má vyzerať zdravý a šťastný život, čím sa dostávajú do konfliktu s princípom slobodnej voľby jednotlivca.
Ak dnes štát zdaňuje a reguluje „tradičné hriechy“, ako sú alkohol, cigarety alebo cukor, zajtra to môže byť spánok, káva, či používanie mobilov alebo obrazoviek po 22:00. Raz nastolený precedens obmedzovania slobody v mene „verejného dobra“ môže rýchlo prerásť do všeobecnej kontroly nad životným štýlom občanov.
Radovan Ďurana v tejto súvislosti uviedol:
“Slobodná spoločnosť nestojí na štáte, ktorý vychováva dospelých ako deti. Potrebuje občanov, ktorí môžu niesť dôsledky vlastných rozhodnutí – nie byť ochraňovaní pred vlastnými voľbami.”
Index pestúnskeho štátu, ktorý vydáva EPICENTER Network, ktorého súčasťou je aj INESS, od roku 2016, ukazuje jasný a trvalý trend: vlády európskych krajín rozširujú rozsah a objem zásahov do súkromného života, pričom nájdeme len veľmi málo príkladov liberalizácie. Originálna verzia je dostupná na tomto linku: https://nannystateindex.org/
Aktuálnu publikáciu Index pestúnskeho štátu 2025 si môžete stiahnuť tu.
Predchádzajúca verzia Index pestúnskeho štátu 2023 je dostupná tu.
