Finanční experti vedia, ako prinútiť štát šetriť (HN)

Hospodárske noviny uverejnili 7.6.2017 článok o rozpočtovej nezodpovednosti vlády s komentárom Radovana Ďuranu

 VEREJNÉ PENIAZE

Slovensko dosahuje vyššie príjmy, ako očakáva, na znižovaní deficitu sa to neprejavuje. Pomôcť by malo zavedenie výdavkových limitov.

Matej Vanoch

Bratislava – Vláda získala minulý rok do štátneho rozpočtu o 1,1 miliardy eur viac, ako očakávala. Stalo sa tak najmä vďaka vyšším daňovým príjmom, nižšiemu odvodu do rozpočtu EÚ a nižšej dotácii do Sociálnej poisťovne. Ak by boli tieto dodatočné príjmy použité výhradne na zníženie deficitu verejnej správy, tak by jeho výška v minulom roku nedosiahla 1,7 percenta, ale len 0,6 percenta HDP. "Rezervy" sa však v minulosti použili skôr na odmeny pre štátnych zamestnancov či multifunkčné ihriská.

Rada chce limity

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto upozorňuje, že využívanie rezerv a dodatočných príjmov na jednej strane zvyšuje flexibilitu riadenia rozpočtu, na druhej strane však vytvára priestor na dodatočné míňanie. Vláda totiž už od roku 2013 pravidelne získava výrazne viac prostriedkov, ako očakáva pri schvaľovaní rozpočtu. K rýchlejšiemu znižovaniu deficitu však nedochádza, v rokoch 2014 a 2015 sa napriek vyšším príjmom dokonca ani nepodarilo dosiahnuť plánovanú výšku deficitu. Problémom sú práve dodatočné výdavky, kvôli ktorým chce rada brzdiť míňanie vlády takzvanými výdavkovými limitmi. "Vnímame negatívne, že záväzné limity na verejné výdavky neboli doposiaľ zavedené. V čase ekonomického rastu totiž vedú k rýchlejšiemu znižovaniu deficitu rozpočtu a naopak, v čase ekonomického spomalenia alebo recesie vytvárajú priestor pre fiškálnu expanziu," vysvetľuje predseda rady Ivan Šramko. S limitmi pritom počíta aj zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Keďže sa však nakoniec do jeho znenia dostala iba jedna všeobecná veta, do dnešného dňa neboli zavedené. "Termín dosiahnutia približne vyrovnaného rozpočtu sa tak aj vďaka chýbajúcim limitom na výdavky opätovne posunul z roku 2017 na rok 2019," dodáva Šramko.

Nesystémové výdavky

Ministerstvo financií oponuje, že vláda už musí rešpektovať rozpočtové pravidlá EÚ, ako napríklad deficit pod tri percentá, a to považuje za dostatočné. "Súčasné nastavenie pravidiel vytvára štandardné prostredie na uplatňovanie rozpočtovej politiky v Slovenskej republike," odkázal rezort financií. Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana s tým nesúhlasí a upozorňuje na to, že dodatočné daňové príjmy sú dnes nesystémovo rozdeľované medzi jednotlivé rezorty. "V posledných rokoch vláda mnohonásobne zvýšila rezervy, pričom namiesto ich účelového viazania sú rezervy používané na rôznorodé neplánované výdavky," hovorí Ďurana, podľa ktorého by mali byť dodatočné príjmy primárne využívané na vyrovnanie deficitu a znižovanie dlhu. "Nad rámec výdavkového plánu by mali byť použité len v prípade krízových situácií." V skutočnosti sú však rezervy využívané na zvyšovanie platov v štátnej a verejnej správe alebo aj na rekonštrukciu Bratislavského hradu či nákup vrtuľníkov a nových služobných automobilov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dodáva, že zavedenie limitov odporučili Slovensku aj medzinárodné inštitúcie ako Európska komisia a OECD.

FOTO:

Ivan Šramko (v strede) tvrdí, že termín dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu sa pre chýbajúce limity posunul z roku 2017 na rok 2019.

Matej Vanoch
HN, 7.6.2017