Dynamická efektívnosť – ako prehltnúť OXFAM report

Nedávno v spoločnosti zarezonoval problém príjmovej nerovnosti, vyvolanom každoročným reportom OXFAM, o stave svetového bohatstva a jeho rozdelení. Hlavný odkaz, ktorý si každý zapamätal je ten, že 26 najbohatších ľudí vlastní polovicu svetového bohatstva.

Všetci si vieme predstaviť, že polovica svetového bohatstva je niečo nepredstaviteľné, a tak v nás ostane len pocit nespravodlivosti, a túžba, že keby sa tí bohatí rozdelili s chudobnejšími, svet by bol spravodlivejší.

Takéto štúdie sú výsledkom statického pohľadu na bohatstvo a ekonomiku. Na svete je bohatstva konečné množstvo, ohraničené Paretovou alokačnou efektívnosťou – ideálnym stavom, v ktorom je produkcia maximálne prispôsobené spotrebiteľským preferenciám, alebo inak, každý vyrobený tovar resp. poskytnutá služba sú alokované tak, že ich posledná jednotka poskytuje hraničný úžitok spotrebiteľom, a ten je zároveň hraničným nákladom produkcie. Táto definícia vyvoláva dojem, že bohatstvo sa dá spočítať.

Statický koncept ekonomickej efektívnosti sa rozvinul najmä v 19. storočí spolu s rozmachom prírodných vied. Zákon zachovania energie – zo svojej podstaty statický (energia sa ani netvorí, ani nezaniká – transformuje sa) ovplyvnil aj smerovanie skúmania ekonomickej efektívnosti - zdroje sú dané, cieľom je znižovať a eliminovať „odpad“.

Statický pohľad nás zaručene zavedie k pokusom vrhnúť sa na bohatstvo objavené a vyrobené inými. Bohatí predsa žijú v tejto spoločnosti, a táto spoločnosť svojimi pravidlami zariadila, že zbohatli, tak sa musia podeliť. Ich zbohatnutie vnímame tak, že z konečného koláča si proste uchmatli príliš veľké sústo. Neuvedomujeme si potenciálnu alternatívu, že celkové bohatstvo by bolo menšie, ak by títo ľudia neexistovali, a už vôbec nie to, že na tom profitujeme aj my.

Ekonomické aktivity sú dynamické. Rutil ako minerál bol bezcenný, kým sa neprišlo na to, že obsahuje titán, ktorý má dnes obrovské využitie v priemysle. Ak sa objaví zajtra iný využiteľný minerál, tak jeho potenciál nie je zahrnutý do včerajších statických kalkulácií. V reálnom živote nie sú ani zdroje, ani technológie „dané“ ale sa permanentne menia vplyvom aktivity podnikateľov.

Z dynamickej perspektívy nie je najdôležitejším cieľom vyhnúť sa „odpadu“ určitých zdrojov, považovaných za „dané“ ale kontinuálne objavovať a vytvárať nové zdroje a nové ciele a tým aj akceptovať, že nejaký ten odpad vznikne, a je nevyhnutnou a prirodzenou súčasťou kreatívneho procesu a trhovej ekonomiky. Aj keď statická krivka produkčných možností nebude nikdy dosiahnutá, podnikateľská aktivita posúva krivku po malých kúskoch na stále nové maximá, čím profitujú všetci účastníci trhu.

Dynamická efektívnosť je podmienená dynamickými procesmi, tak sa pusťme do dynamických aktivít v svojich životoch, a vtedy opustíme posudzovanie staticky (a pochybne) vypočítaného bohatstva iných.

Autor je podnikateľ a spolupracovník INESS