INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Kedy začala súčasná kríza? Najvýraznejším míľnikom bol krach Lehman Brothers v roku 2008 (či pár mesiacov pred tým Bear Stearns), ale ak za začiatok určíme krach banky Northern Rock v roku 2007, nespravíme žiadnu chybu. Niekto by dokonca mohol tvrdiť, že je súčasná kríza je len pokračovaním Dot-com bubliny z roku 2000.

Niektorí ekonómovia aj na Slovensku tvrdia, že minimálna mzda nespôsobuje rast nezamestnanosti (alebo len trošku). Vychádzajú aj zo známej štúdie Kruegera a Carda, a mnohé iné štúdie (CEPR) k minimálnej mzde túto štúdiu citujú. Prinášame preklad článku, ktorý popisuje nedostatky tejto štúdie, ktorá sa stala viac politickým nástrojom ako značkou poctivého empirického výskumu. (INESS)

Leto, celozávodné dovolenky, uhorková sezóna. Na dverách ordinácií či úradov visia papieriky rôznych farieb s oznamom, do kedy sa za nimi nebude dať nič vybaviť. Človek neznalý by mohol nadobudnúť pocit, že nebyť usilovných predavačov večne otvorených večierok, ekonomika uľahne do akéhosi letného spánku.

Nie je to celkom tak. Pohľad do štvrťročných účtov HDP ukazuje, že v treťom kvartáli sa neoddychuje, ale naopak, vyťahujú sa rukávy. V českej ekonomike bol v posledných rokoch buď výkon jednotlivých štvrťrokov zoradený pekne zostupne, podľa kalendárneho poradia, alebo najvyšší bol práve tretí kvartál. A paradoxne, historicky najvyšší výkon dosiahla česká ekonomika v letných mesiacoch roku 2008.

Predpokladajme na chvíľu, že terciárne vzdelávanie je verejný statok. Ja osobne o tom nie som presvedčený, keďže je svojou povahou súťaživé a vylučujúce, ale pre potreby argumentácie predpokladajme, že ním je. Následne z faktu, že ide o verejný statok, možno zmysluplne odvodiť, že by ho vláda mala subvencovať. Vyplýva to z istoty, že samotné trhy nedokážu vyprodukovať potrebné množstvo verejných statkov. Ak chcete, možno tvrdiť, že verejné statky sú (podobne ako negatívne externality) jednou z tých vecí, pri ktorých možno oprávnene zvažovať intervenciu aj pri čistom, nefalšovanom voľnom trhu.

Keď ide o politiku, verejnosť je neuvedomelá a chýbajú jej aj tie najzákladnejšie fakty, ktoré by potrebovala na vytvorenie kvalitných úsudkov ohľadom politických záležitostí. Nový prieskum sprostredkovaný agentúrou Ipsos-MORI upozorňuje, ako ďaleko môže táto neuvedomelosť zájsť. Okrem iného prieskum odhalil že:

Prinášame Vám ďalšiu kapitolu z knihy Ekonómia slobody. Kapitola je venovaná nedokonalej konkurencii a hospodárskej politike.

Spotrebiteľ z tretieho sveta sa už nespolieha na veci, ktoré biely muž odhodil. V efektívnosti a inovatívnosti by nám vedeli dať nejednu lekciu.

Bypass koronárnej artérie – v našej dobe infarktovej pomerné častá operácia, zachraňujúca životy. Napriek dekádam skúseností a zlepšovaní techniky stále patrí k luxusnejším položkám chirurgického menu. V USA za ňu kliniky pýtajú niekoľko desiatok tisíc dolárov, pri zložitejších zákrokoch sa cena prehupne aj cez sto tisíc.

Čo by ste povedali na to, ak by vám ju niekto spravil za 1800 dolárov? Alebo dokonca za 800? Nie, toto nie je zájazdový predaj titánových hrncov, ale realita indických kliník Narayana Hrudayalaya, alebo po našom Chrám srdca.
 

Kniha Philippa Bagusa Tragédia eura sa venuje najmä súčasnej kríze eura. Philipp Bagus poukazuje na korene tejto krízy, ktoré môžeme nájsť priamo v jeho histórii. Dejiny eura sú poznačené zápasom dvoch vízií – klasickej liberálnej a socialistickej vízie. Žiaľ, víťazom tohto zápasu sa stala socialistická vízia, čoho dôsledkom je i súčasná kríza eura. Samotnú krízu eura do veľkej miery poznačujú klamstvá najvyšších predstaviteľov EÚ a členských krajín, ako aj neustále porušovanie sľubov a záväzkov. Pokiaľ sa tento prístup politikov k spoločnej mene nezmení, euro nečaká dobrá budúcnosť.

„Stredná trieda bude trpieť. Trestáte pracujúce rodiny. Na Slovensku poklesne pôrodnosť. Pracujúcim rodinám nesmieme vziať ani cent!“ Emotívna a politická stránka debaty o rodinnej politike opäť raz víťazia nad tou vecnou.

„Určite budeme zásadne proti tomu, aby pracujúcim rodinám – aby rodinám, kde aspoň jeden z ľudí pracuje, sa odoberal čo len cent.“ Týmito slovami vyjadril poslanec SDKÚ-DS Ľudovít Kaník nesúhlas s úvahami vlády škrtať prídavky pre nadštandardne zarábajúcich. Bez ohľadu na farbu strany zrejme platí, že víťazí ten politik (prerozdeľovač), ktorý z hľadiska voličskej popularity rozdáva efektívnejšie.

Spoločnosť Apple sa úspešnými trikmi za využitia medzier v daňovej legislatíve vyhla dani z príjmu vo výške 13,8 miliardy dolárov, za čo sa na nich zniesla celosvetová vlna hnevu.