INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Od nástupu krízy je verejnosť čoraz viac konfrontovaná s ukazovateľmi, ktoré sa týkajú vývoja ekonomiky. Keďže sa jedná o krízu dlhovú, najčastejšie počúvame o vývoji verejných financií, deficite a štátnom dlhu. Práve posledný menovaný si zaslúži väčšiu pozornosť. Kvôli nezvládnutým štátnym dlhom sa totiž zriaďoval euroval, kvôli štátnym dlhom ECB nakupuje dlhopisy pochybnej hodnoty krajín eurozóny, a kvôli dlhom tiež plánuje EÚ čoraz viac zasahovať do suverenity členských krajín.

Aká to irónia. Francúzsky prezidentský kandidát, ktorý kedysi kandidoval s heslom rast miesto škrtov dnes, keď je prezidentom, chystá pre Francúzsko najväčší daňový šok - skutočného zabijaka rastu.

Na začiatku milénia bol v Českej republike podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí v populácii 30–34 ročných 13,7 %. Na Slovensku bolo titulov ešte o tretinu menej, diplom mal v ruke len každý deviaty tridsiatnik. Potom prišlo plánovanie veľkých zajtrajškov. Najprv neúspešná lisabonská stratégia, ktorá sa asi nedostane ani do učebníc histórie, a potom aktuálna vízia Európy 2020 a jej veľké vzdelávacie ciele.

Prinášame Vám ďalšiu kapitolu z knihy Ekonómia slobody. Martin Štefunko v nej popisuje prvé dva predpoklady neoklasickej koncepcie konkurencie (veľké množstvo nezávislých subjektov na trhu a homogenita produktu) a objasňuje ich teoretickú nesprávnosť.

Skôr než o úprimnú snahu reformovať finančný systém pravdepodobne ide len o pokus republikánskeho prezidentského kandidáta pozbierať nejaké hlasy podporovateľov Rona Paula, ktorý je veľkým kritikom súčasného usporiadania finančného systému. Napriek tomu ide o užitočnú diskusiu.

„Byrokracia, vláda nikoho, sa stala modernou formou despotizmu.“ Marry McCarthy

Americkí daňovníci si môžu pri spätnom pohľade  vydýchnuť, že pred siedmimi rokmi to spomedzi piatich finalistov nebol New York, ktorý by hostil tohtoročné letné olympijské hry. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) svojím výberom hostiteľského mesta Londýn zaistilo britským daňovníkom premrštený účet za ekonomicky najpochybnejšiu športovú udalosť na svete.

V článku venovanom ekonomickej situácii v Írsku sa objavila zmienka o írskom hrubom domácom produkte (HDP) a hrubom národnom produkte (HNP). Táto krajina je dobrým príkladom na porovnanie spomínaných veličín, keďže Írsko patrí k štátom EÚ, kde sa tieto dva ukazovatele líšia najviac. Väčší rozdiel je možné nájsť už len v Luxembursku, ktoré je špecifické prítomnosťou množstva zahraničných bánk a poisťovní. Hneď nad Luxemburskom a Írskom sa v rebríčku nachádzajú štáty ako Maďarsko, Česko, Slovensko, či Bulharsko.

Na základe bezprecedentného historického kroku, Európska únia prinútila írsku vládu, aby sa zadlžila proti svojej vôli, skrz prijatie 85-miliardového záchranného balíka, pozostávajúceho z pôžičiek MMF, EÚ a bilaterálnych úverov. Tento záchranný balík zabezpečí, že írska vláda bude pokračovať vo vyplácaní 100% nominálnej hodnoty splatných prioritných dlhopisov v tzv. zombie bankách, čo do roku 2015, kedy má byť balík vyčerpaný, navýši vládny dlh o viac ako 40% HDP. Napriek takýmto katastrofálnym ekonomickým podmienkam prejavuje írska ekonomika známky oživenia. V roku 2011 vytvorilo Írsko rekordne vysoký prebytok obchodnej bilancie vo výške takmer 44,7 miliardy eur, čo je o 3% viac ako v roku 2010. Čo sa týka verejných financií, rozpočet na rok 2011 priniesol pokles deficitu o ďalších 6 miliárd eur. Rozpočtové opatrenia na roky 2011 až 2014 sú z dvoch tretín realizované cez znižovanie výdavkov a jednu tretinu by mali priniesť vyššie dane. Je označovaný aj ako najviac drakonický rozpočet v dejinách štátu.

Francúzsky IREF, s ktorým spolupracuje aj INESS, vydal knihu zaoberajúcu sa príčinami krízy v Eurozóne a možnými budúcimi scenármi. Prečítajte si preklad jej zhrnutia.