INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Tak zvolili Obamu. Voľby boli aj vďaka hurikánu Sandy ako z hollywoodskeho filmu – napínavé, plné emócii, veľkolepých gest či príhovorov. Konali sa v čase, keď Amerika a s ňou aj väčšina sveta pochopila, že udalosti z roku 2007 a 2008 neboli len epizódkou, ale budú ešte roky formovať spoločenské dianie. Paralela týchto udalostí sa tradične hľadá vo Veľkej hospodárskej kríze, môžeme nájsť spoločné črty s prezidentskými voľbami v roku 1936?

Nestáva sa často, že nález českého Ústavného súdu vyvolá diskusiu v slovenských médiách a v radoch verejnosti. Nálezu Pl.ÚS 1/12 z 27. novembra sa to ale podarilo- súd v ňom rozhodol, že práca nezamestnaných v rámci tzv. verejnej služby je protiústavná. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime rozobrať toto mimoriadne rozhodnutie podrobnejšie.

Juraj Karpiš vo svojej poslednej videoprednáške pre Univerzitu pre moderné Slovensko hovorí o možných riešeniach súčasnej dlhovej krízy v Európskej únii. 

Posledná z víťazných prác esejistickej súťaže: "Aká je cena štátu a kto ju platí?". Tretie miesto získal Matej Horňák z Obchodnej akadémie Sereď.

Prinášame Vám ďalšiu z víťazných prác esejistickej súťaže: "Aká je cena štátu a kto ju platí?".  Druhé miesto získala Denisa Pichlerová zo Strednej odbornej školy v Rakoviciach.

V kategórii Článok týždňa budeme postupne zverejňovať ocenené eseje zo súťaže: Aká je cena štátu a kto ju platí? Ako prvú zverejňujeme víťaznú prácu Branislava Mička z Gymnázia Dominika Tatarku v Poprade. 

Prinášame Vám ďalšiu kapitolu z knihy Ekonómia slobody. Martin Štefunko v nej popisuje ďalšie predpoklady neoklasickej koncepcie konkurencie (horizontálna krivka dopytu, dokonalá a symetrická informovanosť a voľný vstup na trh) a objasňuje ich nielen teoretickú nesprávnosť.

Juraj Karpiš vo svojej siedmej videoprednáške pre Univerzitu pre moderné Slovensko hovorí o inflácii a deflácii. 

Eurostat nedávno zastrešil vydanie štúdie, ktorá meria materiálnu depriváciu v EÚ. Táto sa zaoberá vlastníctvom (resp. absenciou) tých statkov, ktoré definuje ako kľúčové pri určení stavu materiálnej deprivácie obyvateľstva. V ľudskej reči teda skúma vlastníctvo istých druhov majetku, ktorých absencia má znamenať, že sme chudobní.

Ľudia často popierajú, že výška miezd závisí od nejakých objektívnych faktorov, ako je napr. produktivita práce¹. Ich predstava je približne taká, že výška miezd závisí najmä od dobrej vôle zamestnávateľa alebo štátu. Dobrý zamestnávateľ ľuďom "dá zarobiť", chamtivý ich zdiera. Dobrá vláda sa o ľudí stará a žmýka zamestnávateľov v prospech zamestnancov, zlá vláda je "proti ľuďom". Podobné názory existujú len ako intuitívne predstavy, ich stúpenci nedokážu sformulovať na túto tému žiadnu ucelenú teóriu, ktorá by mala nejaké racio (o to viac je v nich ale emócii). V tomto článku sa pokúsim vysvetliť, ako sa vlastne mzdy na trhu tvoria a od čoho závisí ich výška.