Brigádami si privyrábajú dve tretiny Slovákov

Do smutného sveta miezd na Slovensku patria aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia ako učitelia, ktorí sú niekedy až odkázaní na brigády popri trvalom pracovnom pomere.

Bratislava – "V čase, keď bola žena na materskej, ak by som si nepožičal a nemal druhú prácu, finančne by sme to ako rodina nezvládli," uviedol učiteľ a prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman. Plat, ktorý nepokrýva životné náklady, je realitou pre mnohých Slovákov, z ktorých okolo 210-tisíc zarába minimálnu mzdu. To ich vedie k brigádovaniu či k hľadaniu vedľajšieho zamestnania. Analýza, ktorú zverejnila spoločnosť KRUK, ukazuje, že príležitostne či pravidelne brigáduje 66 percent Slovákov v produktívnom veku.

Nedovolené nadčasy

Najčastejšími sú pritom nárazové brigády, pravidelne si privyrábajú hlavne študenti. "Veľmi časté sú však aj vedľajšie pracovné pomery formou dohody o vykonaní práce," potvrdila Markéta Kolářová zo spoločnosti KRUK. Najčastejším dôvodom, ktorý respondenti určili ako dôvod brigádovania, bola nutnosť pokryť základné potreby. Druhým bolo privyrábanie na voľnočasové aktivity, tento dôvod bol obzvlášť populárny v Bratislave, a tretím bola potreba peňazí na splácanie hypoték. Z výskumu jednoznačne vyšlo, že "brigády a ďalšie príležitostné alebo pravidelné zárobky sú dôležitým zdrojom financií pre značnú časť Slovákov v produktívnom veku", dodala Kolářová.

V Bratislave musia

To, že významná časť Slovákov sa sťažuje na nízky príjem, analytika INESS Roberta Chovanculiaka neprekvapilo, za problém však považuje aj reguláciu pracovného času a povolených nadčasov. Napríklad zamestnanec nemôže odrobiť týždenne viac ako 48 hodín, aj keby chcel. Je to podľa neho nezmyselné, keďže "pre ľudí bez kapitálu je ich práca často jediné aktívum, a tak im neostáva nič iné ako hľadať rôzne spôsoby privyrobenia si mimo ich hlavnej práce". Jednou zo skupín, ktorá sa často uchyľuje k brigádam, sú učitelia. Podľa Crmomana si z pedagógov v Bratislave dokonca privyrába takmer každý. "Je to sociálnym statusom, keby kolegovia mali plat na úrovni vysokoškolsky vzdelaného človeka, stratili by motiváciu a radšej by sa venovali lepšej príprave," vysvetlil. Spresnil, že učiteľské platy, ktoré sú aj teraz horúcou témou, momentálne nedosahujú ani 70 percent priemeru vysokoškolsky vzdelaných. Odvetvia, kde si učitelia privyrábajú, sú rôzne. Jazykári učia na súkromných jazykových školách alebo sa venujú prekladom, matematici vyrábajú tabuľky, telocvikári trénujú v športových kluboch. Často sa však uchyľujú aj k prácam úplne mimo ich kvalifikácie. Tí, čo sú dobrí v počítačoch, si privyrábajú v IT firmách. Branislav Kočan, ktorý má v komore učiteľov na starosti stredné školy, dokonca uviedol, že má kolegov, ktorí sa venujú rozvážaniu tovaru. Brigádovanie popri zamestnaní má však priamy vplyv aj na výkonnosť v hlavnej práci. "Ste unavenejší, nemáte čas," potvrdil Crmoman. "Nedávne prieskumy ukázali, že učitelia najčastejšie dopĺňajú údaje do elektronických žiackych knižiek večer či v noci. Nie je čas." (VOT)

Prečo ľudia brigádujú (v percentách)
 

HN, 9.10.VOT link