Bol to slabý rečník s nudnou agendou. Otočil sa k voličovi

O Mariánovi Kotlebovi Roman Cuprík.

Marian Kotleba mohol byť obľúbeným učiteľom, vybral si však cestu fašistického politika

Predseda ĽSNS Marian Kotleba na ceste do parlamentu používal diktátorské praktiky, tvrdia viacerí členovia extrémistickej scény.

BRATISLAVA. Keď vstúpil učiteľ Marian Kotleba do triedy banskobystrického gymnázia, nebolo medzi žiakmi cítiť napätie ani stres. Pri počítačoch sa tešili na hodinu informatiky. Politické názory medzi žiakmi Kotleba nešíril a ako mladý učiteľ pred tridsiatkou si so školákmi rozumel, spomína si jeho bývalý žiak Peter Múkera mladší, ktorý je dnes advokátom. "Najmä s chlapcami si vedel vytvoriť veľmi dobrý vzťah, keďže mali k informatike blízko," povedal pre SME Múkera. Kotlebove hodiny takto vyzerali štyri roky, minimálne dva z nich však bol aktívny vo fašistickej Slovenskej pospolitosti. "Lepšia ako parlamentná demokracia je stavovská demokracia. Štát vedú odborníci, ktorých si vyberá národ. Tiso bol jediný a najlepší slovenský prezident," kričal v jeden augustový nedeľný večer roku 2005 na akcii vo Zvolene. Počúvalo ho asi 50 ľudí s fakľami a v tmavomodrých uniformách pripomínajúcich rovnošatu Hlinkovej gardy. Okrem nich tam bola ďalšia asi päťdesiatka prívržencov. "Sláva Tisovi, nech žije vodca," zborovo odpovedali na Kotlebov prejav. Všetko pod dohľadom stovky policajtov. O osem rokov neskôr v decembri 2013 vstúpil vysmiaty Kotleba do úradu banskobystrickej župy. Prekvapivo vyhral voľby predsedu samosprávneho kraja, v prvom kole zdolal Ľudovíta Kaníka a v druhom aj favorita Vladimíra Maňku. Rokovaciu sálu strážili dvaja muži v zelených mikinách a rozhodovali o tom, kto tam vstúpi a kto nie. Zaskočení organizátori zastupiteľstva sa len mlčky prizerali a nevedeli, čo majú robiť. Jedným z ochrankárov bol Peter Krupa. Dnes sedí za Kotlebu Ľudovú stranu – Naše Slovensko v parlamente, rovnako ako ďalších 13 poslancov. Zo stovky Kotlebových prívržencov sa za 11 rokov stalo 160-tisíc aktívnych voličov. A Marian Kotleba dnes opäť kandiduje na post predsedu banskobystrickej župy. Prevádzkar býval u mamy Občianske združenie Slovenská pospolitosť funguje už od roku 1995. Otvorene sa hlási k ľudáckemu slovenskému štátu a kritizuje parlamentnú demokraciu. Kotleba do združenia vstúpil v roku 2003 a za niekoľko mesiacov ho ovládol. Členovia si ho zvolili za "vodcu" a dovtedy málo výraznú organizáciu začal pretvárať tak, aby sa mohla dostať do parlamentu. Takto Kotlebov vstup do politiky opísala Slovenská pospolitosť vo svojom vyhlásení v roku 2016 krátko pred parlamentnými voľbami. Autorstvo sa pripisuje jej súčasnému šéfovi Jakubovi Škrabákovi, ktorý sa chcel voči Kotlebovi vymedziť. Že sa Kotleba stal vodcom extrémistickej skupiny, žiaci ani učitelia vraj v čase, keď v škole učil, nevedeli. Dozvedeli sa to, keď polícia v roku 2005 zasahovala na viacerých akciách Slovenskej pospolitosti – Národnej strany. Kotleba ju založil v januári toho roku, aby s ňou viedol kampaň pred decembrovými župnými voľbami. Polícia rozohnala napríklad októbrovú demonštráciu v Modre, na ktorej sa zúčastnilo asi 150 členov pospolitosti v rovnošatách. Už vtedy sa učili, ako svoj fašizmus šikovne skrývať. Hoci sa v ich prejavoch neobjavil, vedľa tribúny mali pripravené balenia cukru so slovenským znakom a nápisom "Radšej drahší od Slováka ako lacný od Žida". Inokedy dal zase Kotleba svojmu rasizmu voľný priechod. "Židom, ktorí len z milosti slovenského národa žijú na našom území, až bytostne prekáža všetko, čo je slovenské, národné a kresťanské," vyhlásil v reakcii na protest Židovskej náboženskej obce proti demonštrácii Slovenskej pospolitosti v Komárne v roku 2005. "Aj v minulosti pôsobili proti slovenskému národu, jeho štátnosti a kresťanským tradíciám," pokračoval. Ministerstvo vnútra podalo v septembri 2005 podnet, aby sa začalo trestné stíhanie proti strane za hanobenie národa, rasy a presvedčenia. O mesiac neskôr vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka podal návrh na rozpustenie Kotlebovej strany s tým, že jej stanovy porušujú ústavu. Z propagácie fašizmu obvinili aj Mariana Kotlebu. Aj vtedy sa Kotlebu ešte niektorí kolegovia zastávali. "Ako učiteľ a kolega je dobrý a spoľahlivý, jeho politické ambície ma nezaujímajú," tvrdila zástupkyňa riaditeľa školy Lýdia Duvajová. V marci 2006 rozpustil Najvyšší sud Slovenskú pospolitosť – Národnú stranu pre jej nedemokratické stanovy. O mesiac neskôr Kotlebu znovu začali trestne stíhať za výroky o stavovskom štáte a "bielom Slovensku" v Slovenskom rozhlase. Od septembra prestal aj učiť, škole prekážali jeho obvinenia z výtržníctva, ktorého sa dopustil na oslavách výročia SNP. S riaditeľom gymnázia Milanom Beňačkom sa dohodol, že zostane v škole len ako správca siete. Beňačka tvrdil, že Kotlebu nemôže prepustiť úplne, kým učiteľ neporuší Zákonník práce alebo ho právoplatne neodsúdia. Beňačka Kotlebu opisoval ako dobrého učiteľa a nechal ho robiť správcu siete až do roku 2012. "Potom, ako ma prepustili pre nadbytočnosť z gymnázia, robím prevádzkara v jednom podniku," citoval Kotlebu týždenník Plus sedem dní v článku z roku 2013. Kotleba vtedy ešte nebol ženatý a podľa oficiálne dostupných informácií býval na sídlisku v maminom byte. V roku 2007 rezignoval zo svojej funkcie v združení Slovenská pospolitosť, no zostal jej členom a zúčastňoval sa na rôznych extrémistických akciách. V marci 2009 ho napríklad odviedli z pódia a obvinili z propagácie fašizmu po tom, ako prítomných pozdravil "Na stráž". Keďže pri tom nezdvihol pravú ruku, ako to robili gardisti, konanie zastavili. Napriek viacerým obvineniam Kotlebu za extrémizmus dodnes neodsúdili. Denník SME zaslal pred dvoma týždňami Kotlebovi niekoľko otázok k jeho minulosti. Okrem iných, či stále považuje povstalcov v SNP za zradcov, či verí, že sú za svetovým dianím židia, ako to kedysi tvrdil, a prečo v ĽSNS upustili od nosenia uniforiem. Odpovedať odmietol. "Pri všetkej úcte, keďže otázky nie sú zamerané konštruktívne, ale konšpiračne, tak ich nebudeme komentovať," reagoval podpredseda Kotlebovej strany Milan Uhrík.

Spájanie sa s extrémistami

"Daj mi po hlave, zabi ma. Nikto z vás nepríde do cigánskej osady," kričal jeden z miestnych účastníkov protestu v Šarišských Michaľanoch v auguste 2009 na kukláčov. Krátko po tom polícia štítmi a obuškami zatlačila dvestočlenný dav na neďaleký štadión. Ešte predtým sa asi 50 extrémistov, medzi ktorými boli aj bežní občania, pochytalo a vytvorili živú reťaz. Na čele demonštrantov bol Marian Kotleba, už v typickom zelenom tričku. Protest v obci nasledoval po útoku dvoch mladistvých z rómskej osady v neďalekých Ostrovanoch na 65-ročného správcu futbalového štadióna v Šarišských Michaľanoch. Chlapci ho brutálne zbili, dôchodca prišiel o pravé oko. Keď protestujúcich vytlačili z ulice na štadión, extrémisti na akcii hádzali na policajtov kamene a odmietli nepovolené zhromaždenie rozpustiť. Polícia ich rozohnala obuškami a vodnými delami. Dodnes je tento policajný zásah mnohými považovaný za zlom v Kotlebovej kariére. Spomalené zábery zo zatýkania Mariana Kotlebu podfarbené hudbou extrémisti preposielali ešte dlho po akcii a dnes majú státisíce videní na youtube. V tom čase sa extrémisti z rôznych skupín začali stretávať, aby vytvorili spoločnú stranu, s ktorou by mohli ísť do volieb. Dohodli vznik strany Národné hnutie. Vnímali, že si protirómskou rétorikou naklonili časť verejnosti a že im zásah v Šarišských Michaľanoch môže pomôcť. Aj na Kotlebove akcie chodilo viac ľudí ako predtým. Denník SME analyzoval viaceré vyjadrenia extrémistov k spôsobu, akým sa Kotleba snažil zjednotiť túto scénu, a zhováral sa niektorými jej predstaviteľmi – vrátane Mariána Mišúna, Mariana Magáta a Lukáša Kopáča. Z ich odpovedí vyplýva, že Kotleba bol pri budovaní spoločnej strany netrpezlivý a nepáčilo sa mu, že sa lídri nevedeli na ničom dohodnúť. Namiesto vyjednávaní sa tak rozhodol na vlastnú päsť založiť si stranu s názvom Naše Slovensko. Niektorí extrémisti ho preto považujú za egoistu, ktorý prekazil zjednotenie scény.

Z ulice do VÚC

Zber podpisov na novú stranu nepostupoval podľa predstáv, a tak si extrémisti kúpili Stranu priateľov vína. Parlamentné voľby v roku 2010 však dopadli zle a Kotlebova strana získala len 1,33 percenta, celkovo ju volilo 33tisíc ľudí. Kotleba v úsilí nepoľavil, pre zloženie vlády Ivety Radičovej si podľa vtedajších spolupracovníkov uvedomoval možnosť predčasných volieb. Vtedy sa vedľa neho objavil banskobystrický podnikateľ Miroslav Belička. Špekulovalo sa, že je to jeho finančný donor. Spojiť sa s ním sa denníku SME nepodarilo, telefónne číslo má utajené. Ani ďalší neúspech v predčasných voľbách 2012 Kotlebu neodradil, zameral sa na župné voľby v roku 2013. V regiónoch namiesto varenia guláša jeho priaznivci pomáhali ľuďom v záhradách, pri povodniach alebo upratovať. Okrem ľudí v regiónoch, ktorým prekážala chudoba a Rómovia, sa Kotleba začal zameriavať aj na prívržencov konšpiračných teórií. Neboli mu cudzie, už na začiatku svojej kariéry opisoval židov ako tajnú moc, ktorá ovláda svet.

Zneužívanie moci

Práca v teréne, oslabená pravica a ľahkovážnosť Smeru priniesli Kotlebovi prvé politické víťazstvo. Verejnosť zasa mala po prvýkrát možnosť vidieť, ako sa správa extrémista, ktorý dostane do rúk skutočnú moc. Banskobystrický župný úrad obsadili za verejné peniaze svalnatí holohlaví ochrankári. Župný časopis Náš kraj Kotleba zmenil na propagandistický formát, ktorý začal používať na šírenie svojej extrémistickej ideológie či vybavovanie si účtov s kritikmi, tvrdí vo svojej analýze z marca 2016 Transparency International. "Napriek tomu, že ostatných politikov Kotleba neúprosne kritizuje za zneužívanie moci, to, čo sám predviedol s oficiálnym časopisom župy, sa nedá nazvať inak," tvrdia Michal Piško a Gabriel Šípoš z Transparency International. Aj tam sa prejavil jeho antisemitizmus, keď v ňom v júli 2015 použil ilustračný obrázok z protižidovskej karikatúry. Strana reagovala, že grafik použil historické vyzobrazenie úžerníka a nevedel, že ide o antisemitské vyzobrazenie žida. Hoci Kotleba rád kritizuje korupciu, začali s ňou spájať aj jeho pre rodinkárstvo na úrade. Za pár mesiacov členovia jeho strany a rodiny dostali funkcie v župnom úrade vrátane najväčšej firmy, ktorou je Banskobystrická regionálna správa ciest. Medzi nimi bol napríklad Kotlebov brat Marek, ktorého v roku 2011 odsúdili za to, že v obchode predával oblečenie a odznaky so symbolmi neonacizmu a neofašizmu. Strana rodinkárstvo zdôvodňuje tým, že schopnosti nominantov sú niekedy menej dôležité ako to, že im strana môže dôverovať. Okrem výmeny ľudí však Kotleba vytvoril úplne nové miesto pre svoju 19-ročnú manželku Frederiku. Straníkom rozdeľoval aj zákazky. Napríklad portál akuality.sk upozornil na to, že banskobystrická správa ciest zadala zákazku na bezpečnostný systém za 20-tisíc eur firme dnešného poslanca ĽSNS Jána Kecskésa, a to v čase, keď bol zároveň v správe ciest podpredsedom predstavenstva. Kotleba pred župnými voľbami sľuboval desaťtisíc pracovných miest, vznik sociálnych podnikov, znižovanie dlhu alebo lekárov do zaostalejších častí župy. Nakoniec takmer žiadny zo svojich sľubov nesplnil, zamestnal len 90 ľudí, sociálne podniky nevybudoval, na presun lekárov nemal právomoci a hodnota majetku župy klesla. Za jeho úradovania sa síce znížil dlh župy, no pomohli tomu najmä zvýšené podielové dane. V roku 2013 z nich dostala župa viac ako 75 miliónov eur a v roku 2017 by mali dosiahnuť sto miliónov. Sľuboval tiež, že bude odmietať peniaze z eurofondov, čo aj splnil. Župa tak prišla najmenej o 20 miliónov eur, za ktoré mohla mať opravené cesty a domovy sociálnych služieb. Najvýraznejším odkazom jeho úradovania je okrem rodinkárstva boj proti nepohodlným divadlám. V lete tohto roka neposlal dotáciu divadelnému súboru Jána Chalupku, hoci ju schválilo župné zastupiteľstvo, kde nemá ani jedného poslanca. Problémy so župou mali aj banskobystrické Bábkové divadlo na Rázcestí či Štúdio tanca. Kotleba mu pred dvoma rokmi odmietol podpísať 20-tisícový grant z ministerstva kultúry a muselo preto zrušiť festival Dni tanca.

Konflikty pred voľbami

Po úspechu v župných voľbách Kotleba pokračoval vo svojich terénnych aktivitách. "Musím povedať, že žiadna iná politická strana ani združenie nebola schopná tak účinne oslovovať bežného voliča. Človeku, ktorému tri dni títo chlapci dávali do poriadku zničený dom, nikdy nevysvetlíte, že Kotleba je zlý," povedal po voľbách 2016 pre SME Radovan Bránik, ktorý vtedy v rámci projektu Modrý anjel poskytoval podporu obetiam tragických udalostí. V prvej polovici roka 2015 sa pripravoval protiislamský protest v Bratislave. Uskutočnil sa v júni a išlo o ďalší pokus zjednotiť extrémistickú scénu na Slovensku, získať na svoju stranu verejnosť podobne ako v Šarišských Michaľanoch a spoločne tiahnuť do volieb. Známi predstavitelia hnutia ako predseda SHO Róbert Švec a Lukáš Kopáč podľa Bránika Kotlebu dotiahli na pódium počas protiislamského protestu v lete 2015 a podporili ho ako symbol nacionalistického hnutia. Výmenou za to mali niektoré výrazné postavy tejto scény dostať miesta na kandidátke. Kotleba ich však opakovane ponižoval, až kým ich úplne nevytlačil z hry. Jedným z dôkazov nejednotnosti je podľa Bránika aj to, že do volieb chcel ako Kotlebov konkurent ísť aj Vladimír Gürtler s extrémistickou stranou Cesta – Strana vlastencov a odborníkov. Jej lídrom mal byť pôvodne Marián Magát. Nakoniec však Magát išiel na Kotlebovu kandidátku ako jeden z mála nečlenov ĽSNS a z miesta 88 sa neprekrúžkoval do parlamentu. V minulosti organizoval extrémistickú polovojenskú organizáciu Vzdor Kysuce, ktorá napríklad trénovala aj používanie plameňometu. V súčasnosti je obžalovaný za popieranie holokaustu. Magát tvorbu Kotlebovej kandidátky otvorenie kritizuje. Ani pri jej zostavovaní nemal Kotleba problém s kriminálnikmi a extrémistami. Okrem Magáta a Mišúna bol medzi nimi napríklad Rastislav Rogel, herec a spevák skupiny Juden Mord (Smrť židom).

S prázdnymi sľubmi

Kotlebova strana sa nakoniec dostala do parlamentu s 8,4 percenta hlasov a získala 14 kresiel. Dosiahol síce istý politický úspech, ale pokazil si vzťahy s predstaviteľmi extrémistickej scény, tvrdí Bránik. "Kotlebov základný problém je, že jeho slovo neplatí. Vždy to slovo dodrží, len keď sa mu to hodí," hovorí. Exit poly Markízy pri voľbách ukázali, že takmer 35 percent voličov ĽSNS volilo Kotlebu pre jeho protikorupčný a sociálny program. Ďalších sedem percent pre jeho ekonomický program. Slovo korupcia pritom v jeho programe vôbec nie je a nie je jasné, aké protikorupčné opatrenia chce strana prijať. Sčasti do tejto oblasti spadajú body o prešetrení privatizácie či hmotnej a trestnej zodpovednosť politikov. Program v sociálnej oblasti je rasisticky zacielený na Rómov, hovorí o nich ako o parazitoch, ktorým bez práce štát nič nedá. V programe, ale aj v prejavoch si Kotleba často dáva pozor, aby nehádzal všetkých Rómov do jedného vreca. Tento prístup mu odsúhlasil aj Najvyšší súd. V máji 2013 rozhodol, že keď Kotleba na jeseň 2009 ako kandidát na župana sľuboval, že s dôverou voličov dokáže "odstrániť nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov", neporušil zákon. Stotožnil sa s Kotlebovou argumentáciou, že "nešlo o Rómov ako etnikum v celku, ale len o tých, ktorí sa priživujú na výhodách, ktoré im poskytuje spoločnosť". Rasizmus v jeho rétorike je však zjavný. Ak by naplnil svoj ekonomický program, v roku 2017 by sa štátny dlh zvýšil o 5,2 miliardy eur, vypočítal v lete mimovládny Inštitút ekonomických aspoločenských analýz (INESS). Celkový deficit by dosiahol 7,47 percenta HDP, v porovnaní so súčasným 1,29 percenta HDP. Dôvodom je, že ĽSNS navrhuje zníženie veku odchodu do dôchodku, zvýšenie materskej, novomanželské pôžičky, odchod z Európskej únie, návrat koruny, vybudovanie silnej armády či ochranu hraníc, ktoré by strana svojimi drobnými úspornými opatreniami nevedela vykryť. Na kritiku ĽSNS reagovala len všeobecne. Inštitút podľa nej povytŕhal body z jej štvorstranového programu bez ohľadu na kontext a časovú nadväznosť bodov. V apríli 2016 Kotleba, ktorý dlhodobo sníva o domobrane, poslal spolustraníkov do vlakov. Tvrdí, že polícia nevie s kriminalitu vo vozňoch zvládnuť. V skutočnosti polícia v roku 2015 zaznamenala 53 obetí trestných činov vo vlakoch, pričom železnice prepravili 57,2 milióna pasažierov. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z MostaHídu odpovedala bezzubou novelou zákona o dráhach z januára 2017, ktorá zakazuje vykonávať dozor vo vlakoch komukoľvek okrem polície alebo ľudí najatých prepravcom. Členom ĽSNS sa však stačí tváriť, že sú obyčajní cestujúci.

Kandiduje znovu

Hoci pred prvými župnými voľbami kritizoval svojho predchodcu Vladimíra Maňku zo Smeru za to, že sedí na dvoch stoličkách – v župe a Európskom parlamente, teraz sa poslanec Národnej rady Kotleba chystá opäť kandidovať za župana. Človek s nereálnym programom, sprisahaneckými názormi o židoch a rasistickými poznámkami o slušných bielych rodinách či "cigánskych parazitoch" má podľa prieskumov veľkú šancu znovu uspieť. Z ĽSNS urobil Kotleba za sedem rokov podľa jeho bývalých spolupracovníkov stranu jedného muža, ktorého neuznávajú viaceré autority na scéne. Stal sa podľa nich súčasťou parlamentnej demokracie, ktorú v začiatkoch kritizoval. V súčasnosti je znovu obvinený z extrémizmu za rozdávanie šekov v hodnote 1488 eur, kedže číslo 1488 je súčasťou neonacistickej symboliky, a Najvyšší súd sa zaoberá žiadosťou prokuratúry, aby rozpustil aj jeho druhú stranu. Preferencie ĽSNS napriek tomu dlhodobo mierne stúpajú. Čoraz viac sa sústredí na Rómov a témy ako SNP či slovenský štát išli v jej rétorike do úzadia. "Oslovte mnohých historikov, čo vám povedia. Ja nie som historik," reagoval na otázky o slovenskom štáte Kotleba v apríli 2016, hoci pred desiatimi rokmi Tisa pravidelne vychvaľoval. Kotlebovi podľa Bránika rozhodne nemožno uprieť pracovitosť a odhodlanie, s akými sa dlhé roky venoval presadzovaniu svojej agendy medzi voličmi. "Dokázal zo svojich slabín urobiť silné zbrane, poučil sa, zmenil štýl obliekania, dnes už mu napríklad výsmech pre jeho rečovú poruchu politicky vôbec neškodí," povedal Bránik.

Roman Cuprik © SME, 4.10., link