INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Privatizácia zdola, dôležité otázky a nepríjemné odpovede, netreba nič privatizovať, stačí povoliť konkurenciu.

Vysoký nárast minimálky v časoch ekonomického prepadu škodí zamestnanosti.

Nemôžeme zatvárať oči pred tým, že také zvyšovanie minimálnej mzdy, ako sa udialo na Slovensku za posledných osem rokov, je jednou z hlavných bŕzd ekonomickej aktivity.

Po dva a pol roku nastala zásadná zmena v systéme obhliadok mŕtvych. Zanikne trhová súťaž medzi tzv. „organizátormi“, ktorých služby v jednotlivých krajoch nakupoval Úrad pre dohľad a vráti sa systém spred roka 2018. Teda obhliadanie mŕtvych budú mať na starosti zamestnanci Úradu a lekári na základe rozpisu, ktorí dostanú priamu platbu 40 eur za mŕtve telo plus cestovné. Náklad generovaný súťažou organizátorov sa pohyboval zhruba na úrovni 120 eur za obhliadku. Úrad si od zmeny sľubuje, že z ročných nákladov zhruba 2,5 milióna eur ušetrí miliónik, možno dačo viac.

Inštitút INESS oceňuje otvorenie diskusie k liekovej legislatíve na Slovensku. Lieková politika na Slovensku je dlho otvorený problém a jej reforma by mala byť súčasťou „reformného reštartu“.

Nič nie je v politickej diskusii o zdravotníctve istejšie, ako pravidelné opakovanie témy o jednej poisťovni a o zákaze, pardon, obmedzení zisku zdravotných poisťovní.

V posledných týždňoch si všímam čoraz zúrivejšiu mediálno-marketingovú bitku okolo zdanlivo malichernej udalosti v zdravotníctve. V Hlohovci bola znovuotvorená a zrekonštruovaná mestská poliklinika, pričom kľúčovým vylepšením je liečebňa pre dlhodobo chorých. Dve súkromné zdravotné poisťovne s ňou podpísali nové zmluvy, štátna VšZP sa po uplynutí tej existujúcej v júni s poskytovateľom nedohodla. Vďaka značnej medializácií v offline aj online priestore sa z toho vykľul pomerne nepríjemný PR moment pre štátnu poisťovňu, najmä v čase rozbiehajúcej sa prepoisťovacej kampane.

V novej publikácii s názvom Ekonomická analýza Zákona o digitálnych trhoch, ktorú INESS pripravil v spolupráci s 3 zahraničnými think tankmi (CETA z Českej republiky, LFMI z Litvy a IME z Bulharska, poukazujeme na nedostatky DMA a upozorňujeme na možné nezamýšľané dôsledky tejto regulácie.

Od roku 2006 sa diskusia o slovenskom zdravotníctve pohybuje v istom názorovom vákuu. Bavíme sa veľa o chybách, či potrebách, ale nebavíme sa o tom, aký systém vlastne chceme. Aké sily v ňom majú pracovať, kto má mať akú úlohu.

S 10-miliardovým deficitom je „daňová reforma“, prezývaná aj „zvyšovanie daní“, istejšia ako Silvester v decembri. Jednou z mantier jej zatiaľ neznámych parametrov je „daňová spravodlivosť“, teda veľkosť daní a odvodov platená zamestnancami verzus živnostníkmi a inými podnikateľmi.