Koľko stojí rodina?

Dáva štát rodinám málo alebo veľa? Mali by mamičky dostávať viac? To sú otázky, na ktoré existujú len politické odpovede. Ekonómovia môžu urobiť len dve veci. Spočítať, koľko vlastne rodiny dostávajú dnes. A pripomenúť, že objem dávok má minimálny vplyv na plodnosť.

Bez obeda

V médiách stále rezonuje  opatrenie z dielne vládnej koalície o tzv. obedoch zadarmo. Ja by som ich skôr nazvala leukoplastom na otvorenú zlomeninu, zlomeninu školstva.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.

Dlhší život švédskych dôchodcov

Privatizácia by mala prinášať nižšie náklady na verejné služby a vyššiu efektívnosť. Také sú argumenty jej zástancov a tomuto záveru nahráva aj väčšia časť ekonomickej vedy. Privatizácia si nachádza ale aj peknú skupinku odporcov. Jeden z tých racionálnejších argumentov je otázka kvality. Nie tej ľahko zazmluvniteľnej, ako je dĺžka diaľnice, priemerné meškanie vlaku, či čakacia doba na operáciu. Takéto podmienky sa dajú zmluvne podchytiť a vymáhať. Čo však s nezazmluvniteľnou kvalitou, takou, ktorá sa obtiažne meria, alebo je politicky nepríjemné ju zazmluvniť.

O nájomnom bývaní

Pred časom som odpovedal novinárom z Hospodárskych novín na niekoľko otázok ohľadom nájomného bývania a navrhnutému opatreniu pre developerov. Keďže v článku sa objavilo len niekoľko krátkych citátov a táto téma sa u nás neobjavuje často, tu si môžete prečítať celé odpovede:

Povinnosti poskytovateľov sociálnych služieb 2017

Dňa 24.5.2017 vystúpil Radovan Ďurana na konferencii "Povinnosti poskytovateľov sociálnych služieb", organizovanej Asociáciou poskytovateľov sociálnych služieb, s prednáškou na tému, Ako určiť cenu sociálnej služby. Konferencie sa zúčastnilo viac ako 300 predstaviteľov verejných aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.

Minimálna mzda patrí do asociálneho balíčka

Vláda chystá ďalšie kolo zvyšovania minimálnej mzdy. Dokonca tento návrh zaradila do svojho druhého sociálneho balíčka. Ťažko by ste však hľadali viac asociálnu politiku ako zvyšovanie minimálnej mzdy. Minimálna mzda je v skutočnosti hlavne zákazom pracovať pre nízko kvalifikovaných, dlhodobo nezamestnaných a diskriminovaných ľudí. Verejných debát o jej zvyšovaní by sa tak nemali zúčastňovať vláda, zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov, ale zamestnaní a nezamestnaní. Skutočnou minimálnou mzdou v hospodárstve totižto nie je tá legislatívne stanovená, ale jedna veľká nula prislúchajúca nezamestnaným, ktorí si kvôli minimálnej mzde nenájdu prácu. Minimálna mzda pritom nezasahuje každé odvetvie rovnako a nie každé odvetvie ju rovnako vyžaduje. Nanešťastie je však zbytočná práve v odvetviach, kde by minimálna mzda mohla fungovať (zvýšiť mzdy existujúcim zamestnancom) a neprinášať také negatívne účinky . Napríklad v automobilkách by mohla pomôcť zvýšiť mzdy, ale tam ich už majú zamestnanci pomerne vysoké aj bez minimálnej mzdy. Naopak tam, kde ľudia zarábajú málo a teda by mala komu pomôcť, nefunguje – likviduje pracovné miesta (šičky by mohli rozprávať).
 

Dva svety materskej dovolenky

Prvá harmonizácia regulácie materskej dovolenky na úrovni celej EÚ sa objavila v roku 1992, kedy bola stanovená jej minimálna dĺžka na 14 týždňov. Neskôr sa v roku 2008 Európska komisia pokúsila znova prijať balík opatrení upravujúci materskú dovolenku a mal vychádzať z dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva.

Stránky

Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards