INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

V začiatkoch automobilizmu sa autá museli vyrovnať aj s nevraživosťou či so strachom verejnosti a úradníkov. Tie niekedy prerástli až do bizarných opatrení, ako bola povinnosť bežať pred autom s červenou vlajkou, namiesto sústredenia na hladký a bezpečný prechod do novej éry dopravy.

Nebojte sa, väčšina z nás by mala dovolenkovať. S naplnením času chcem pomôcť politikom. V lete by sa mali pomaly rodiť volebné programy strán. Časy proklamovanej ekonomickej hojnosti budú zvádzať skôr k populistickému rozdávaniu ako k reálnym reformám. Preto chcem stranám trocha pomôcť – čo sa dá slovenskej ekonomike a podnikateľskému prostrediu ponúknuť?

V piatok sa zjavili výsledky inflácie v SR za január 2019. Nešťastná (?) formulácia dopadu odvodu reťazcov v komentári MF SR priviedla väčšinu slovenských médií k záveru, že odvod dopad na ceny nemal, alebo bol len minimálny. V skutočnosti sa odvod v cenách potravín prejavil prakticky v plnej sile. Viac o tom píšeme v tlačovej správe nižšie.

V uplynulých týždňoch sme sa v INESS intenzívne venovali téme „odvodu reťazcov“, alebo skôr presnejšie „dani z jedla“, pretože tento zákon považujeme za etalón zlého ekonomického rozhodovania. Našu argumentáciu môžete nájsť v publikácii Odvod reťazcov.

Ministerstvo hospodárstva zverejnilo opatrenia z tretieho propodnikateľského balíka. Oproti jeho starším bratom sa mu (zatiaľ) ušlo asi najmenej mediálnej pozornosti. Čo je škoda, pretože vyzerá zatiaľ najlepší. No na rozdiel od predchádzajúcich dvoch, ktoré zložením opatrení pripomínali nemecký „Eintopf“, tretí balík ponúka niekoľko jasných chodov s prílohami.

Účtovníctvo a firemné financie nepatria medzi najvzrušujúcejšie odvetvia. Tabuľky, čísla a vyšúchané lakte na sakách. To nezabránilo menšej epidémii vo využívaní termínu „marža“. Najskôr pri potravinách a teraz sa choroba šíri už aj na výrobu a predaj liekov. Pritom dochádza k pleteniu pojmov a následnému vyvodzovaniu nepodložených záverov. Ako je to s tými maržami na základ slovenskej diéty - rožky, párky, či pivo?

V sobotu 29. septembra sme už po tretí krát oslávili Medzinárodný deň byrokracie. Tentokrát už skutočne medzinárodný, keďže k našej iniciatíve sa pridali ďalšie tri krajiny. S tým bolo spojené aj vyhlásenie Byrokratického indexu. S výsledkom 222 hodín ročnej byrokratickej záťaže malého podnikateľa sa Slovensko spomedzi štyroch sledovaných krajín umiestnilo najlepšie. V skutočnosti ale viac ako päť pracovných týždňov zabitých byrokraciou nie je žiaden úspech.

Každý jeden život či už ľudský, zvierací alebo existencia nejakého predmetu je v dnešnom svete ovplyvnená reguláciami. Regulácie tu nie sú len počas nášho života, ale ťahajú s nami už pred naším narodením a súčasne nekončia s našou smrťou. Ak by nás prišli ovládnuť mimozemšťania, do pár minút by sme vedeli priniesť aj pre nich regulácie, keďže štát chce mať všetko pod kontrolou. Väčšina regulácií je spojená s byrokraciou, ktorú si naši volení zástupcovia na nás vymysleli.

Zdá sa, že ministerka pôdohospodárstva objavila skvelú investičnú príležitosť – investovať do maloobchodu na Slovensku. Posúďte sami: „Veľké reťazce na Slovensku, ich podiel zo zisku, ktorý tu majú, je obrovský. Všade inde vo svete dosahuje ziskovosť reťazcov 1 % až 1,5 %z tržieb, na Slovensku je 5 %  až 9 %, čiže to číslo je obrovské.“ Davy investorov hľadajú po svete výnos a pritom je to také ľahké, stačí investovať do maloobchodného reťazca na Slovensku.

Podnikať na Slovensku nie je pre každého jednoduché. Potvrdzuje to nielen subjektívny názor podnikateľov, ale aj mnoho medzinárodných rebríčkov. Jeden z najznámejších rebríčkov (Doing Business) sa tento raz zameral nielen na umiestnenie Slovenska v konkurencii medzinárodných ekonomík, ale aj na 5 najväčších miest (Bratislava, Trnava, Žilina, Prešov, Košice) na Slovensku v porovnaní s ďalšími mestami v Česku, Chorvátsku a Portugalsku. Celkovo zanalyzovali 25 miest.