INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Minimálna mzda je téma plná emócií. Hovoríme tu o mzdách tých najzraniteľnejších ľudí. A hovoríme dokonca aj o ich pracovných miestach – aj keď túto časť si mnoho komentátorov neuvedomuje. Pri racionálnej debate by sme však mali nechať emócie bokom a argumentovať faktami. Presný opak toho, čo pri téme minimálnej mzdy vytiahol štátny tajomník Ministerstva práce, Branislav Ondruš.

Minimálna mzda rástla a pravdepodobne bude rásť rekordným tempom. Od roku 2012 do roku 2015 vzrástol pomer minimálnej mzdy a mediánovej mzdy z 51% na 54%. Ak sa trend rastu mediánovej mzdy z posledných rokov nezmení a schváli sa nový návrh na ďalší obrovský skok minimálnej mzdy na 435 eur, tak pomer dosiahne výšku 60%. A v Prešovskom kraji až neuveriteľných 70%. V tomto ukazovateli by sme sa tak dostali medzi prvé priečky v EÚ a vážne ohrozili rastúcu zamestnanosť v pomalších regiónoch.

Na Slovensku sa začína roztáčať ďalšie kolo zvyšovania hranice mzdy, pod ktorou je zakázané pracovať. Konfederácia odborových zväzov SR už vyhlásila, že by si vedela predstaviť minimálnu mzdu na úrovni 442 eur, teda jej medziročné zvýšenie o 37 eur. 

Minimálna mzda ostáva kontroverznou témou. Dôvodom je, že okrem množstva empirickej literatúry, ktorá poukazuje na jej škodlivosť, sa objavia sem tam aj práce, ktoré nenachádzajú žiadny negatívny efekt mierneho zvyšovania minimálnej mzdy, alebo dokonca až pozitívny.

V tomto texte sme písali o tom, že vo výsledku nie je veľký rozdiel medzi salámovým rastom minimálnej mzdy na Slovensku a jej prudkým rastom, o ktorom sa diskutuje v USA.

Minimálna mzda sa na Slovensku v roku 2016 opäť zvýši. Tentoraz na 405 eur. Vláda tak prihodila symbolických päť eur k plánovanej štyristovke.

Inštitút Tripartity opäť dostal výprask a odborárom opäť vyšla stratégia prudko nastreliť a nadsadiť (410 eur) a potom sa neoficiálne tešiť z úspechu.

Diskriminácia vylúčených skupín je vo všeobecnosti negatívny fenomén, ktorý sa nepodarilo vykoreniť pravdepodobne ešte v žiadnej spoločnosti. Slovensko nie je výnimkou. V rámci slovenskej spoločnosti patrí medzi najviac diskrimináciou ohrozenú skupinu rómske etnikum.

Aj napriek tomu, že ekonomická analýza verejných politík by mala byť bezhodnotová a v zásade sa nepozerať na motívy a ciele, ale hodnotiť len vhodnosť prostriedkov, môže byť niekedy užitočné pozrieť sa aj na druhý breh. Špeciálne užitočné to môže byť v prípadoch, keď dobre znejúce politiky sú obhajované šľachetnosťou pôvodných navrhovateľov týchto politik a odkazuje sa na ich dobré zámery, pričom tomu bolo (z pohľadu dnešného morálneho presvedčenia) naopak. Ich ciele boli v rozpore s tými dnešnými, pritom používali rovnaké prostriedky. Konkrétne ide o minimálnu mzdu.

Keď pri diskusii s partiou zo strednej školy vyhlásite, že minimálna mzda by nemala byť nielen zvýšená, ale mala by byť zrušená, môžete v lepšom prípade skončiť s výsmechom.

Proti minimálnej mzde už zaznelo množstvo argumentov. Množstvo ľudí však ostalo nepresvedčených. Títo ľudia, ale často svojimi tvrdeniami a činmi dávajú za pravdu logike argumentov, ktoré poukazujú na negatívne vplyvy minimálnej mzdy. O takýchto situáciách je tento článok. Najskôr však krátky úvod z intuitívnej ekonómie.