INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Nemôžeme zatvárať oči pred tým, že také zvyšovanie minimálnej mzdy, ako sa udialo na Slovensku za posledných osem rokov, je jednou z hlavných bŕzd ekonomickej aktivity.

Trh práce momentálne na Slovensku nie je téma. Pri pohľade na vývoj miery nezamestnanosti sa zdá, že pacient je stabilizovaný. Za posledného pol roka vzrástla miernym tempom z 8,14 na 8,47 %. Ak sa objavujú nejaké správy o trhu práce, tak sú témou neobsadené voľné pracovné miesta a nedostatok zamestnancov. Tento pohľad z lietadla však skresľuje skutočný vývoj.

Denník N prebral tlačovú správu Thomson Reuters Foundation o štúdii Španielskej centrálnej banky, ktorá analyzovala vplyv skokového zvýšenia minimálnej mzdy v Španielsku. Táto správa však podáva vecne chybné a ideologicky pokrivené informácie o tom, čo ekonómovia v štúdii odhalili. A prispieva tak k šíreniu dezinformácii o ekonomických dopadoch zvyšovania minimálnej mzdy.

Spolu s ďalšími analytikmi, odborníkmi a inštitúciami vrátane tých verejných, ako IFP, NBS či SBA, dlhodobo tvrdím, že na Slovensku sme to so zvyšovaním minimálnej mzdy prehnali. Za posledných sedem rokov rástla minimálna mzda dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda a skoro štyrikrát rýchlejšie ako produktivita práce. Výsledkom tohto rastu je, že Slovensko sa dostalo medzi krajiny s najvyššou minimálnou mzdou vzhľadom na mzdovú úroveň v Európskej únii.

Slovensko tento týždeň ukončilo ďalší celoplošný skríning, ktorého cieľom malo byť odhalenie nových ohnísk pandémie koronavírusu. Každý voľnočasový epidemiológ aj vláda vie, že je jedno, aký máme priemerný počet nakazených za celú republiku. Dôležité je to, čo sa deje v jednotlivých okresoch.

Slovensko žije rôznymi témami. Pandémia, politické konflikty, zatýkanie. Jedna dôležitá téma je však tak trochu v úzadí, pretože sa zdá, že všetko je v poriadku. Nezamestnanosť. Tá na Slovensku vzrástla medziročne o približne dva percentuálne body. V novembri 2019 bola šesť percent a v novembri o rok neskôr osem. Ministerstvo práce tak už dlhšie rozháňa dav varujúcich analytikov slovami: „Žiadna tragédia sa nekoná, môžete ísť domov.“

INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz spoločne s ďalšími európskymi think-tankmi zaslal stanovisko predstaviteľom Európskej rady, Európskej komisie a Európskeho parlamentu, v ktorom vyjadruje nesúhlas so snahou Európskej komisie koordinovať tvorbu minimálnej mzdy v členských krajinách a s prístupom, akým navrhuje naviazať minimálnu mzdu na vybrané ukazovatele. 

„Kompromisný“ návrh minimálnej mzdy 623 eur je v skutočnosti víťazstvom odborárov.

Európska komisia predstavila dokument, v ktorom sa venuje možným krokom k dosiahnutiu primeranej minimálnej mzdy. Snaha na dosiahnutie istoty zamestnancov, že im bude poskytnutá spravodlivá mzda za odvedenú prácu a dôstojný životný štandard je základný kameň, na ktorom tento dokument stojí. Jednotlivé štáty sa podľa EK nemusia báť zmeny ich súčasných systémov minimálnej mzdy. Európska komisia si vybrala, aspoň na prvý pohľad, menej represívne opatrenia, ktorými je ovplyvnenie minimálnej mzdy možné.