Menej regulácie, viac reputácie

Diskusia okolo regulácie podnikateľského prostredia štátom je jedna z tých nekonečných. Kto, ako, a prečo by mal niekoho regulovať? Posledná otázka je kľúčová. Prečo vôbec potrebujeme reguláciu dobrovoľných kontraktov medzi dvoma subjektmi? Ak obe strany súhlasili – z definície obe strany získavajú. Inak by predsa nesúhlasili. Obhajcovia štátnych regulácii sa v tomto momente najčastejšie odvolávajú na ekonomický koncept zvaný informačná asymetria. Inak povedané informačná prevaha jednej strany kontraktu nad tou druhou. Pričom spravidla  je tou informovanejšou stranou predávajúci, ktorý vie o predmete predaja viac ako kupujúci. S obhajobou regulácií sa tak spojilo heslo „ochrany spotrebiteľov“.

Kde sa dvaja politici bijú, občania znášajú náklady

Pamätníci si ešte možno spomenú na tie šialené 30. roky v USA, keď Roosevelt s jeho New Dealom v boji proti kríze schválil Agricultural Adjustment Act (1933). To čo nasledovalo sa dnes vyučuje na hodinách ekonómie pod hlavičkou „zlyhania politického trhu“. Nemusíte  však navštevovať kurzy ekonómie, aby ste odhalili nezmyselnosť politiky, ktorá prikazuje likvidovať potraviny, celé žatvy a dobytok s cieľom udržať vysoké ceny potravín v období, keď o niekoľko kilometrov vedľa hladujú ľudia.

Chcete pomôcť rozvojovým krajinám? Kupujte trička vyrobené v sweatshopoch!

Otvoriť s ľavičiarom diskusiu o sweatshopoch, je ako postaviť pred býka toreadora. 

Sweatshopy totižto stelesňujú všetko, čím opovrhuje: nadnárodné korporácie, kapitalizmus, globalizácia, zisk, nerovnosť a práca domácich obyvateľov v hrozných podmienkach za nízku mzdu. Práve posledný bod – práca v hrozných podmienkach za nízku mzdu – je svojím spôsobom zaujimavý a zároveň kľúčový faktor pri akejkoľvek diskusií o sweatshopoch.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.

Keď trh buduje veľkomestá

Svet čaká veľká výzva. Celkový počet ľudí žijúcich v mestách má na celom svete vzrásť do roku 2050 o vyše 2 miliardy. Pričom veľkú časť tohto urbánneho rastu sa odohrá v rozvojových krajinách. Predovšetkým v Číne a Indii. V Číne sa už príbeh začal písať. V posledných troch rokoch v nej stuhlo toľko betónu ako v USA za celé 20. storočie. Táto rýchla výstavba miest je však vo veľkej miere v réžii verejných autorít a je otázne, do akej miery je udržateľná alebo ide o nafukovanie bubliny. Posledné správy z čínskych akciových trhov svedčia skôr o druhej možnosti.

Uberpodnikanie

Mobilné aplikácie pomaly ale isto menia štruktúru trhu. Vďaka virtuálnym platformám sa dokáže zoskupovať aj roztrúsený finančný, technický aj ľudský kapitál bez toho, aby sa presunuli vlastnícke práva, či prišlo k vytvoreniu pyramídovej štruktúry.

O nerovnosti príjmov

Citát 1: Závisť sa prezliekla za túžbu po spravodlivosti (neznámy autor)

Citát 2: Aj najchudobnejší dnes vďačia za ich hmotné bohatstvo príjmovej nerovnosti v minulosti (F.A. Hayek)

Stránky

Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards