INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Adeptom na jeden z najnepochopenejších konceptov v ekonómii je určite zisk. Bežný človek vidí za ziskom niečo ako jednoduchý transfer bohatstva od jednej časti obyvateľov (najčastejšie od chudobnejšej väčšiny, zákazníkov a zamestnancov) k inej časti obyvateľov (najčastejšie k bohatšej menšine, podnikateľom). Smutné je, že existujú dokonca aj ekonómovia, ktorí vidia zisk ako nejakú „temnejšiu stránku“ alebo vzdelaní poloblázni, ktorí vidia za všetkým zlým zisk. Vo všetkých prípadoch však ide o jedno veľké nedorozumenie. Zisk nie je žiadnym transferom, prerozdelením bohatstva ani ničím „temnejším“. Zisk plní v ekonomike dve dôležité úlohy. Jednú informačnú a druhú motivačnú. Jedna dôležitejšia ako druhá. 

Diskusia okolo regulácie podnikateľského prostredia štátom je jedna z tých nekonečných. Kto, ako, a prečo by mal niekoho regulovať? Posledná otázka je kľúčová. Prečo vôbec potrebujeme reguláciu dobrovoľných kontraktov medzi dvoma subjektmi? Ak obe strany súhlasili – z definície obe strany získavajú. Inak by predsa nesúhlasili. Obhajcovia štátnych regulácii sa v tomto momente najčastejšie odvolávajú na ekonomický koncept zvaný informačná asymetria. Inak povedané informačná prevaha jednej strany kontraktu nad tou druhou. Pričom spravidla  je tou informovanejšou stranou predávajúci, ktorý vie o predmete predaja viac ako kupujúci. S obhajobou regulácií sa tak spojilo heslo „ochrany spotrebiteľov“.

Pamätníci si ešte možno spomenú na tie šialené 30. roky v USA, keď Roosevelt s jeho New Dealom v boji proti kríze schválil Agricultural Adjustment Act (1933). To čo nasledovalo sa dnes vyučuje na hodinách ekonómie pod hlavičkou „zlyhania politického trhu“. Nemusíte  však navštevovať kurzy ekonómie, aby ste odhalili nezmyselnosť politiky, ktorá prikazuje likvidovať potraviny, celé žatvy a dobytok s cieľom udržať vysoké ceny potravín v období, keď o niekoľko kilometrov vedľa hladujú ľudia.

Otvoriť s ľavičiarom diskusiu o sweatshopoch, je ako postaviť pred býka toreadora. 

Sweatshopy totižto stelesňujú všetko, čím opovrhuje: nadnárodné korporácie, kapitalizmus, globalizácia, zisk, nerovnosť a práca domácich obyvateľov v hrozných podmienkach za nízku mzdu. Práve posledný bod – práca v hrozných podmienkach za nízku mzdu – je svojím spôsobom zaujimavý a zároveň kľúčový faktor pri akejkoľvek diskusií o sweatshopoch.

Svet čaká veľká výzva. Celkový počet ľudí žijúcich v mestách má na celom svete vzrásť do roku 2050 o vyše 2 miliardy. Pričom veľkú časť tohto urbánneho rastu sa odohrá v rozvojových krajinách. Predovšetkým v Číne a Indii. V Číne sa už príbeh začal písať. V posledných troch rokoch v nej stuhlo toľko betónu ako v USA za celé 20. storočie. Táto rýchla výstavba miest je však vo veľkej miere v réžii verejných autorít a je otázne, do akej miery je udržateľná alebo ide o nafukovanie bubliny. Posledné správy z čínskych akciových trhov svedčia skôr o druhej možnosti.

Začiatkom mája INESS spolu s ďalšími 13 európskymi think tankmi poslal Európskemu parlamentu, Európskej rade, Európskej komisii a národným parlamentom členských krajín EÚ spoločný otvorený list k medzinárodnej transatlantickej dohode o slobodnom obchode a investíciách TTIP.
 

V produkcii smutno-smiešnych opatrení a vyhlásení súčasná vláda ťažko nájde konkurenta. Pred pár dňami napríklad vyzvala dôchodcov, aby „kontrolovali obchodníkov“, či po znížení DPH znížili ceny.

Povesť čínskych výrobkov ako beznádejných šmejdov pomaly upadá a dnes už málokoho udiví, že nové čínske lokomotívy poháňajú motory Rolls-Royce.

Nepúšťať sa do kritického posudzovania a spoliehať sa na názor autority je spôsobom, ako zefektívniť mnohé činnosti.

Mobilné aplikácie pomaly ale isto menia štruktúru trhu. Vďaka virtuálnym platformám sa dokáže zoskupovať aj roztrúsený finančný, technický aj ľudský kapitál bez toho, aby sa presunuli vlastnícke práva, či prišlo k vytvoreniu pyramídovej štruktúry.