Svet obchádza strašidlo nerovnosti
Presnejšie by bolo hovoriť o strašidle majetkovej nerovnosti. Najnovšia štúdia od organizácie Oxfam znova vyvolala mediálny ošiaľ. Informuje napr. o tom, že 62 najbohatších jednotlivcov má taký majetok ako 3,6 miliardy najchudobnejších ľudí. Pričom majetok tej hŕstky bohatých vzrástol od roku 2010 o 542 miliárd dolárov, zatiaľ čo majetok tých najchudobnejších poklesol o tisíc miliárd dolárov.
Nerovnosť ako neočakávaný dôsledok
Tomáš je podnikový právnik s 10 ročnou praxou a práve sa oženil s mladšou právničkou Katkou. Telocvikár Jozef sa po dlhšej známosti oženil s milou kuchárkou Janou z ich školy. Top manažérka Jarmila sa vydala za svojho dlhoročného partnera, ktorého stretla ešte na vysokej škole a ktorý má teraz vlastnú účtovnícku firmu.
Svet potrebuje lepšie pravidlá, svet potrebuje StartUpy miest
Veda a technika dnes postupujú míľovými krokmi. Mosty stavajú robotické tlačiarne a čoskoro si možno vytlačíte aj steak na nedeľný obed. Už dnes je väčšina kuchynských robotov a spotrebičov pripojená na internet, testujú sa prvé auta bez vodičov a mate E-hodinky, ktoré majú väčší výkon ako počítač, na ktorom vyslala NASA prvého človeka na mesiac.
Vianočný zázrak, pomaranče
Každým dňom je vonku menej svetla a väčšia zima. Už napadol aj prvý sneh . Doma sa varí, pečie a chystá štedrovečerný stôl. Mama vytiahne pomaranče. Všetky čerstvé a dozreté. Ako je to možné? Veď nie je dosť svetla a zem je už dávno zamrznutá. Ako sa sem dostali? Kto to celé naplánoval a zariadil? Toto sú pravdepodobne otázky, ktoré sa nespýtate vašej mamy, keď položí misu s ovocím na stôl. Ale mali by ste! Tie najväčšie zázraky sú často ukryté v tom, čo dnes považujeme za samozrejmé.
Dobehnúť a predbehnúť!
Kedysi koloval vtip: v 50.rokoch mal východný blok za cieľ Ameriku predbehnúť. V 60.rokoch ju mal dobehnúť. A v 70. rokoch – nestratiť z dohľadu!
Liberstad – nové súkromné mesto
V obci Marnardal na juhu Nórska plánuje skupina ľudí založiť prvé súkromné mesto na rozlohe 150 hektárov. Plán je pred predať minimálne prvých 25 hektárov, čo má priniesť dostatočné zdroje na odkúpenie celého pozemku a začiatok budovania potrebnej infraštruktúry. Minimálna veľkosť jednej parcely je 0,1 hektára (1000 m2) a predáva sa za 4,300,- USD.
Zdieľaná ekonomika ide ďalej
Zdieľaná ekonomika, tak ako sme o nej písali na iných miestach, sa niektorým ekonómom nepozdávala. Nepáčilo sa im, že zdieľaná ekonomika nie je dosť zdieľaná. V zmysle, že v zdieľaní sa objavuje prostriedok výmeny - peniaze a pre niektorých sa z toho stal spôsob, ako si pravidelne privyrábať. Dobre to vidieť napr. v prípade Uberu, kedy ľudia jednoducho nezdieľajú svoje auto na ceste z bodu A do bodu B, ale idú z bodu A do bodu B „len“ s úmyslom odviesť niekoho iného – a zarobiť na tom. Títo ekonómovia prišli s označením „access economy“, aby tieto služby rozlíšili od tej skutočnej zdieľanej ekonomiky.
Deti z rozvojového sveta: chceme pracovať!
Už sme písali o tom, ako by ste sa mali zachovať, ak chcete pomôcť chudobným krajinám so sweatschopmi: nakupovať výrobky v nich vyrobené a určite nezakazovať ľuďom v nich pracovať. Týmto návodom sa samozrejme neriadia ľudia, ktorí skôr ako analyticky pristupujú k problému inštinktívne a/alebo skôr ako o skutočné zlepšenie situácie chudobných im ide o signalizovanie svojho morálneho postoja.
Koordinácia bez koordinátora
Veľký útek z chudoby
Podľa čerstvého ekonomického nobelistu musíme najskôr vedieť, čo je to chudoba, aby sme s ňou mohli niečo robiť.