Prečo je daňová brzda dobrý nápad

Jedna zo základných poučiek ekonómie hovorí, že prvý krajec chleba vám prinesie najvyšší úžitok. Rozhodne vyšší ako druhý krajec, a ten tretí, ten už mnohým prinesie skôr náklady. Toto pravidlo klesajúceho hraničného úžitku platí všeobecne na všetky ľudské činnosti. Aj pre verejnú správu.

Prečo je daňová brzda dobrý nápad

Prvých desať percent daňového zaťaženia prináša výrazne vyšší úžitok ako posledných desať percent. Za prvých desať percent zafinancujete súdnictvo, políciu, armádu, základné aj stredné školy, ochranu životného prostredia, zdravotníctvo pre ľudí bez príjmu a ešte vám ostane desaťnásobok toho, čo dnes dávame na dávky v hmotnej núdzi.

Čo vám prinesie posledných desať percent z celkového 40-percentného daňového zaťaženia? Nákup stíhačiek, namiesto ich prenájmu, nefunkčnú digitalizáciu verejných služieb, otcovskú, obedy zadarmo pre všetky deti, hoci to 80 percent z nich nepotrebuje, úradníka, ktorý kontroluje, či na turistickej topánke je označenie turistická topánka.

To, ako rast daňových príjmov zvyšuje nekvalitu verejných výdavkov, sme veľmi dobre videli v predchádzajúcom volebnom období. 13. dôchodok je mementom tejto politickej „choroby“, ktorú rozpoznáte podľa výroku – musíme sa s občanmi rozdeliť o (ich) ekonomický rast.

Ešte viac toto neefektívne rozdávanie daňových príjmov vidieť zo správ Útvaru hodnoty za peniaze. Útvar, ktorý musí opatrne kritizovať výdavky ministerstiev, vidí oficiálne úspory za stovky miliónov eur. Pod rúškom tmy by ich iste identifikoval v miliardách. Existencia týchto správ je pritom podmienená prísľubom, že dosiahnuté úspory budú prerozdelené v rámci daného rezortu. Zjednodušene, na ministerstve práce sa šetrí, aby sa mohol vyplácať 13. dôchodok. Vďaka zaniknutej Implementačnej jednotke vieme, že tieto úspory na ministerstvách sa dlhodobo nedarí dosahovať.

Politici si nechcú dať siahnuť na svoje zdroje. Síce radi rozprávajú o vyrovnaných rozpočtoch, ale veľmi dobre vedia, že ich kľúčová moc spočíva vo vymýšľaní nových výdavkov, či ich zvyšovaní. Toto vymýšľanie mala zastaviť dlhová brzda, ale ukázalo sa, že je to brzda slabá. Minulá vláda sa na občanov vykašľala a zaťala im sekeru vo výške štyroch percent HDP. Takýto vysoký by bol deficit aj bez koronakrízy. Toto správanie nezastavila ani dlhová brzda, ani európske pravidlá zodpovednej fiškálnej politiky.

Samozrejme, odnesie si to nová vláda, ktorá sa bude musieť vyrovnať s mohutným deficitom. Bude hľadať riešenie, ktoré bude niekde v intervale od – zoškrtať adekvátny objem výdavkov až po zafinancovať celý deficit zvýšením daní.

Politici neradi škrtajú výdavky, v rokoch 2012 a 2013 sme videli, že omnoho radšej volia „dočasné“ zvyšovanie daní, ktoré sa potom stane novým „optimom“. Oproti roku 2007 vzrástlo daňové zaťaženie o tretinu!

Rozpočet na roky 2022 a 2023 neobsahuje žiadne reštrikčné opatrenia. Zato vieme, že analytici IFP už roky navrhujú zvýšenie daní z majetku, uhlíkovú daň, či daň z cukru. Pravdepodobnosť rastu týchto daní je vysoká, a len najväčší optimista verí tomu, že v rovnakej miere budú klesať priame dane a odvody. Pravdepodobnosť, že nová vláda zafixuje novými daňami výdavky Fica, Danka a spol., je vysoká.

Preto je neuveriteľné, že sa našli medzi politikmi takí, ktorí sú ochotní si dať jednu ruku za chrbát a možnosť zvyšovania daní si zakázať. Daňová brzda nie je nijako radikálna. Podľa medializovaného kompromisného návrhu stále umožňuje verejnej správe kontrolovať 40 percent vytvorenej hodnoty (v roku 2019 41,4 percenta). Pri povrchnom prelete nad verejnými výdavkami je zrejmé, že dodržanie tohto limitu by zodpovednej vláde nepôsobilo žiadne problémy, stačí prestať nerozvážne sľubovať a zoškrtať nánosy rozdávania z minulých rokov.

Že máme nízke výdavky v porovnaní s priemerom OECD? Po prvé, nikde nie je napísané, že spoločenské problémy sa majú riešiť len verejnými výdavkami. Švajčiarsko zdaňuje výrazne menej ako Dánsko. Po druhé, HDP nie je dobrý ukazovateľ na porovnávanie krajín, nereflektuje rozdiely v štruktúre ekonomík. Platí však, že už dnes priemerný daňový poplatník zaplatí na daniach z príjmu a spotreby takmer 60 percent príjmu, čo je štandard vyspelých krajín.

Ľavica nebude s ústavnou podobou tejto brzdy súhlasiť, to je jasné, ale zároveň sa jej nebojí. Veď ústavnú väčšinu mala, alebo mohla mať, celých uplynulých osem rokov.

Preto je prekvapujúci odpor zvyšku súčasnej koalície voči tejto brzde, ktorá vytvorí skutočný tlak na prioritizáciu výdavkov. Na rozdiel od zložitých konštrukcií európskych fiškálnych pravidiel, hádok o definíciu primárneho salda, je veľkou výhodou tejto brzdy, že jej bude verejnosť rozumieť. Vrátane politikov.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards