Vlády míňali a zachraňovali. Až sa spustila dlhová brzda (Hospodárske noviny)

Podľa Radovana Ďuranu z INESS sa pod výšku nášho dlhu podpísalo aj členstvo v eurozóne, a to v podobne výdavkov a záruk na záchranu nezodpovedne hospodáriacich krajín, povedal pre Hospodárske noviny dňa 12.9.2014

Vlády míňali a zachraňovali. Až sa spustila dlhová brzda (Hospodárske noviny)

K rekordne vysokému dlhu sme si prispeli my sami, nemalou časťou nám však dopomohla aj Európa.

Historický najvyšší. Tak by sa dal pomenovať stav, v ktorom sa v súčasnosti nachádza ďalší slovenský dlh, tentoraz však štátny. Teda presne ten, ktorý v súčasnosti dosahuje 55,4 percenta, pričom ešte pred troma rokmi bol nižší približne o 12 percentuálnych bodov. Ako sme sa teda na túto úroveň vlastne dostali? K rekordne vysokému dlhu sme si prispeli my sami, nemalou časťou nám však dopomohla aj Európa.

K dlhu nám pomohla Európa

Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu sa pod výšku nášho dlhu podpísalo aj členstvo v eurozóne. „A to v podobne výdavkov a záruk na záchranu nezodpovedne hospodáriacich krajín,“ objasnil. Mieri tým na euroval, ktorý bol vytvorený, aby pomohol vyriešiť finančnú situáciu v zadlžených krajinách eurozóny.

Náš dlh tak dosiahol hranicu 55 percent. Čo je hranica na spustenie takzvanej dlhovej brzdy. Ide o súbor opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby naša sekera naďalej rástla závratným tempom. Vláda tak musela zosekať svoje výdavky o tri percentá. Neslávnu hranicu pritom presahuje už druhý rok za sebou. Klesnúť by nemal ani ten budúci, čo nie je práve pozitívna správa.

Nestoja však za tým len spomínané eurovaly, podiel majú aj výdavky vlády. V preklade, míňal viac ako sa mu na daniach či odvodoch podarilo počas roka od ľudí a firiem získať. Tým sa vytvára deficit a keď ekonomika nerastie výrazne rýchlo, zvyšuje sa zadlženie krajiny. Napríklad každoročne tak musí dávať štát viac napríklad na dôchodky, keďže čoraz viac ľudí odchádza na dôchodok a počet pracujúcich ľudí či detí sa však rok od roka znižuje. A vzniká tu tak niekoľkomiliónový nepomer.

Rastúci dlh je následne čoraz náročnejší na svoje splácanie. Na tento účel použije štát podľa INESS v roku 2013 vyše 1,3 miliardy eur. Okrem toho s rastúcim dlhom klesá aj dôveryhodnosť krajiny v očiach veriteľov, čo znamená, že štátu môžu požičiavať peniaze nevýhodnejšie.

Pre znižovanie nerobíme nič

Na druhej strane je pravdou, že naša sekera patrí medzi jedny z najnižších v Európe. Aj napriek tomu by však mala vláda podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pristúpiť k nejakým opatreniam na jej zníženie. Problém podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša je, že vláda sa výrazne spolieha na krátkodobé opatrenia. „Po uplynutí ich účinku je potrebné hľadať nové riešenia,“ povedal Goliaš. Ak nové opatrenia kabinet nenájde, dlh zase rastie.

Podľa Ďuranu by sa problém dal čiastočne vyriešiť tým, že by štát prestal poskytovať sociálne dávky aj tým ľuďom, ktorí ich nepotrebujú. Napríklad preto, že zarábajú dosť a nie sú tak odkázaní na pomoc štátu. „Naďalej štát vlastní stovky budov, ktoré nepotrebuje,“ dodal Ďurana.

Michaela Kušnírová

Hospodárske noviny, 12.9.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards