Po stopách nezamestnanosti počas členstva v EÚ. Tvrdý pád počas krízy a voľné obchody (Aktualne.sk)

Ako povedal dňa 2.5.2014 pre portál Aktualne.sk Ján Dinga z INESS, jeden z dôsledkov harmonizácie európskych štandardov je tak aj nižšia konkurencieschopnosť slovenských firiem, čo môže mať vplyv na vyššiu mieru nezamestnanosti. Pre nemecké či rakúske firmy pri ich vysokej kapitálovej vybavenosti totiž predstavujú náklady týchto regulácií relatívne menšiu záťaž ako pre technologicky chudobnejšiu konkurenciu zo Slovenska

Po stopách nezamestnanosti počas členstva v EÚ. Tvrdý pád počas krízy a voľné obchody (Aktualne.sk)

Najvyššiu nezamestnanosť sme za posledných desať rokov mali na Slovensku práve v roku 2004. Počet nezamestnaných klesal, až kým neprišla celoeurópska kríza, ktorá spustila vlnu prepúšťaní. Napriek všetkému je vstup do EÚ vraj prínosom vzhľadom na export a prílev investorov.

 Najskôr vďaka rýchlemu rastu nášho hospodárstva miera nezamestnanosti klesala. No kríza dokázala jednou ranou stiahnuť našu ekonomiku do recesie, z ktorej sa malé Slovensko spamätáva dnes len pomaly.
Pred krízou

Vstup Slovenska medzi ostatné členské krajiny Únie sprevádzala v prvom roku najvyššia nezamestnanosť, až 18,1 percenta. Odvtedy sa situácia na našom trhu práce výrazne zlepšovala a miera nezamestnanosti dosiahla svoje dno v roku 2008, kedy sa nachádzala na úrovni 9,6 percenta. Zdá sa, že sme sa mali vtedy, podľa čísel, najlepšie. „Členstvo bolo pre firmy určitým signálom stability a bolo jedným z kritérií pre rozhodovanie o rozšírení výroby u nás, čo so sebou prináša i prijímanie nových ľudí,“ uvádza analytik Martin Baláž zo Slovenskej sporiteľne.

Za týmto poklesom je potrebné hľadať viacero faktorov. Najmä uskutočnenie reforiem s pozitívnym dopadom na trh práce. Od roku 2002 to boli reformy druhej vlády M. Dzurindu, najmä rovná daň a reforma Zákonníka práce, myslí si analytik Martin Reguli z Nadácie F.A.Hayeka. Dodáva ale, že nám pomohol aj ekonomický rast u našich obchodných partnerov, ktorý potiahol produkciu hlavných firiem na Slovensku, ako U.S Steel či Kia.
Po kríze

To všetko sa preukázalo ako veľmi dôležité v momente krízy, ktorá bola spúšťačom obratu. Kríza stiahla našu ekonomiku do recesie a o prácu pripravila mnohých Slovákov. „Prepad zahraničného dopytu a opatrné správanie slovenských spotrebiteľov viedli k tomu, že mnohé firmy museli znižovať objem produkcie a v konečnom dôsledku aj prepúšťať. Miera nezamestnanosti preto začala v našej krajine opäť rásť,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová.

V roku 2009 sa vyšplhala na úroveň 12,1 percenta a v roku 2010 ešte vzrástla na 14,4 percenta. Odvtedy sa miera nezamestnanosti na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu pohybuje okolo úrovne 14 percent.

Reguli hovorí, že k tomu prispeli aj kroky vlády Roberta Fica, medzi rokmi 2006-2010, a následne nedostatočné reformy vlády bývalej premiérky Ivety Radičovej. „Na ďalšej strane, kroky druhej vlády premiéra Fica sú v posledných dvoch rokoch zodpovedné za ďalšie oslabovanie situácie zamestnávateľov. To môžeme vidieť najmä v tom, ak porovnáme vývoj na Slovensku s vývojom v okolitých krajinách,“ opisuje analytik.

 Členstvo s možnosťami

Analytici sa zhodujú, že vplyv členstva v EÚ je pre nás pozitívom, nepochybne, aj zaťažkavajúcou skúškou. Hlavným prínosom je, podľa Petra Goliaša riaditeľa Ineko, intenzívnejšia ekonomická integrácia, teda jednotný trh tovarov, služieb, práce a kapitálu, neskôr jednotná mena, a s tým súvisiaci rast životnej úrovne. „Slovensko sa stalo dôveryhodnejšou destináciou pre investorov z vyspelého sveta, čo pomáha našej ekonomike aj tvorbe pracovných miest,“ tvrdí Goliaš.

Na druhej strane ale Ján Dinga z Iness upozorňuje, že sa predražuje podnikanie a máme tu čoraz viac regulácií v oblasti bezpečnosti či ekológie, ktoré ako člen EÚ musí Slovensko z eurosmerníc preberať do svojej legislatívy. „Jeden z dôsledkov harmonizácie európskych štandardov je tak aj nižšia konkurencieschopnosť slovenských firiem, čo môže mať vplyv na vyššiu mieru nezamestnanosti. Pre nemecké či rakúske firmy pri ich vysokej kapitálovej vybavenosti totiž predstavujú náklady týchto regulácií relatívne menšiu záťaž ako pre technologicky chudobnejšiu konkurenciu zo Slovenska,“ vysvetľuje Dinga.

Ineko odporúča napríklad znížiť odvody ľudom s nízkym príjmom, zaviesť plynulejší prechod zo sociálnych dávok do riadneho zamestnania, ako aj merať a zverejňovať výsledky konkrétnych škôl a naviazať na ne ich financovanie s cieľom posilniť motiváciu škôl k výchove absolventov, ktorí sa čo najlepšie uplatnia na trhu práce.

Andrea Mačošková

Aktualne.sk, 2.5.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards