Zadlžené Slovensko. Kde nájde vláda stovky miliónov a na čom začne šetriť? (Aktualne.sk)

Adresnejším vyplácaním rodinných príspevkov a prídavkov, ich neposkytovaním rodinám s vyšším príjmami, by vláda mohla každý rok ušetriť štvrť miliardy eur. Za neprioritné výdavky môžeme považovať aj dotované hypotéky pre mladých či štátnu prémiu pre stavebné sporeni, uviedol pre portál Aktualne.sk dňa 27.4.2014 Ján Dinga z INESS.

Zadlžené Slovensko. Kde nájde vláda stovky miliónov a na čom začne šetriť? (Aktualne.sk)

Viac sme minuli ako zarobili, a teraz bude Slovensko zaťahovať dlhovú brzdu. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat presiahol náš dlh kritickú hranicu. Vláda za to zaplatí a štátna kasa bude chudobnejšia o približne 300 miliónov eur. Rezervy ale máme.

Zdá sa, že fungovanie štátov na dlh už akosi zľudovelo. Až 26 krajín Európskej únie hospodárilo v roku 2013 s deficitom, teda výdavky štátov značne prevýšili príjmy. Svetlými výnimkami boli len Luxembursko a Nemecko.
Veľké škrtanie financií

Analytici sa zhodujú, že priestor pre manévrovanie financií vláda stále má. Martin Reguli z Nadácie F.A. Hayeka zdôrazňuje, že otázka toho, kde bude vláda chcieť a môcť škrtať, bude závisieť od priorít vlády. Osobne očakáva, že škrty budú nízke v oblasti sociálnych dávok a školstva, či zdravotníctva, nakoľko sa blíži rok 2016, ktorý je volebným rokom.

„Oblasť zdravotníctva a sociálnych vecí má však výrazné rezervy v rámci šetrenia nielen z hľadiska efektivity a plytvania zdrojov, ale tiež z hľadiska množstva výdavkov, ktoré do tejto oblasti prúdi,“ vysvetľuje. Podľa neho bude závisieť aj od tlaku záujmových skupín, akými sú aj vláde blízke odbory, ktoré budú určite lobovať za iné riešenia.

Slovenské verejné financie sú charakteristické vysokou mierou neefektivity a plytvania, úspory vo výdavkoch preto môžeme hľadať naprieč verejnou správou, myslí si Ján Dinga analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

„Adresnejším vyplácaním rodinných príspevkov a prídavkov, ich neposkytovaním rodinám s vyšším príjmami, by vláda mohla každý rok ušetriť štvrť miliardy eur. Za neprioritné výdavky môžeme považovať aj dotované hypotéky pre mladých či štátnu prémiu pre stavebné sporenie,“ približuje analytik.

Štát by mohol ale ďalšie stovky miliónov podľa Dingu ušetriť aj privatizáciou stratových štátnych podnikov, ktorých stratové hospodárenie každoročne sanujú daňoví poplatníci z daní. Peniaze by sme mohli získať aj zlučovaním či zrušením niektorých zo stoviek rozpočtových a príspevkových organizácií štátu, ktoré často vykonávajú duplicitné alebo zbytočné funkcie, dodáva.

Analytik Marek Gabriš z ČSOB dáva do pozornosti aj projekt ESO, pri ktorom otázne ostáva, či dokáže naplniť všetky predstavy a nádeje, ktoré sa do neho vkladajú. „V budúcnosti sa zrejme nevyhneme ani redukcii miest v štátnej správe. Naopak otázne je, či by bolo rozumné priškrtiť rozbehnuté investície najmä také ktoré sú naviazané na spolufinancovanie EÚ."

Avšak na jednej strane sú samotné opatrenia, a na strane druhej riziká, aké by vláde hrozili, ak by tieto opatrenia nedodržala, respektíve sa im elegantne vyhla. „Aj v prípade poslednej inštancie rizika hlasovania o vyslovení nedôvery vláde pri dlhu na úrovni 60 percent HDP je otázka, či toto opatrenie bude mať na vládu, ktorá má v parlamente podporu 83 poslancov, nejaký dopad. V každom prípade má zatiaľ vláda šancu sa týmto prípadom vyhnúť,“ opisuje Reguli.
Za hranicou zadlženosti

Slovenský dlh sa vlani vyšplhal na 55, 42 percenta HDP. V praxi to predstavuje prekročenie kritickej hranice, za čo nám hrozia sankcie v podobe škrtov v sume približne 300 miliónov eur. Podľa analytika Juraja Valachyho z Tatra banky to znamená aj to, že samosprávy si nebudú môcť v roku 2015 navýšiť výdavky tak ako plánovali.

Nočnou morou každej vlády je, ako upozorňuje Dinga, prekročenie dlhovej hranice 57 percent HDP. Vtedy by totiž muselo prísť k zostaveniu vyrovnaného rozpočtu a vláda by musela nájsť úspory vo výške dvoch miliárd eur, to sú radikálne škrty naprieč verejnou správou. Valachy tvrdí, že vzhľadom na stále deficitné hospodárenie štátu by k tomu mohlo dôjsť už v roku 2015. Aj preto plánuje podľa neho vláda predať Telekom a utržené peniaze použiť na zníženie dlhu.
 

Andrea Mačosková

Aktualne.sk, 27.4.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards