Pozitívna bilancia pre eurooptimistov. Slovenská ekonomika je po desiatich rokoch v EÚ na vrchole (Aktualne.sk)

Zvlášť v poslednom období prostriedky z fondov EÚ nahrádzajú vlastné slovenské zdroje na kapitálové investície, konštatoval 25.4.2014 Radovan Ďurana z INESS.

Pozitívna bilancia pre eurooptimistov. Slovenská ekonomika je po desiatich rokoch v EÚ na vrchole (Aktualne.sk)

Nižšia nezamestnanosť, vyššie mzdy, ale aj vyššie ceny. Takto by podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej mohla vyzerať stručná charakteristika toho, ako sa zmenila slovenská ekonomika za posledné desaťročie, od vstupu krajiny do Európskej únie (EÚ).

Slovenská ekonomika bola podľa jej slov vlani zhruba o polovicu výkonnejšia ako v roku 2003. "Vďačiť za to môže predovšetkým zahraničnému dopytu a s ním súvisiacemu exportu slovenských výrobkov za hranice," vysvetlila. Ceny tovarov a služieb boli v minulom roku o takmer 40 % vyššie ako pred desiatimi rokmi. "Faktom teda je, že je u nás drahšie ako pred desiatimi rokmi. Neznamená to však, že si musíme uťahovať opasky," doplnila analytička.

Za posledné desaťročie totiž rástli nielen ceny, ale ešte výraznejšie aj mzdy ľudí. Priemerná mesačná nominálna mzda v slovenskom hospodárstve tak bola vlani až o 72 % vyššia ako pred desiatimi rokmi. "Zatiaľ čo v roku 2003 si priemerný Slovák našiel na výplatnej páske sumu zodpovedajúcu 477 eurám, vlani to bolo už 824 eur," vyčíslila Glasová.

Vstup Slovenska do EÚ priniesol krajine podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka nielen pozitíva, ale aj negatíva. "Myslíme si však, že pozitíva jednoznačne niekoľkonásobne prevažovali negatíva," zhodnotil. Slovensku sa napríklad odstránili bariéry v obchode s ostatnými krajinami únie a slovenským producentom sa tak de facto rozšíril domáci trh. "Zároveň vstup do EÚ a nevyhnutnosť splniť kritéria na vstup pomohli urýchliť a často vôbec realizovať nevyhnutné domáce reformy," doplnil.

Čo sa týka negatív, tými bolo podľa analytika najviac zasiahnuté poľnohospodárstvo. Prísnejšia regulácia EÚ zasiahla totiž poľnohospodárov či potravinárov a znamenala pre nich dodatočné investície. "Poľnohospodári na jednotnom trhu zároveň musia zápasiť so zahraničnou konkurenciou, pričom tento trh je krivený poľnohospodárskou politikou EÚ, ktorej potrebná reforma je politicky náročná," vysvetlil Koršňák.

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana vidí problém aj v eurofondoch. Tie sú podľa neho len zdanlivo zadarmo. "Politici k týmto zdrojom nepristupujú s cieľom získať najvyššiu pridanú hodnotu, ale s cieľom vyčerpať čo najväčší objem," uviedol.

Nevyhnutným sprievodným znakom prerozdeľovania cudzích zdrojov je zároveň podľa neho ich nízka efektivita a korupcia. "Zvlášť v poslednom období prostriedky z fondov EÚ nahrádzajú vlastné slovenské zdroje na kapitálové investície," opísal Ďurana. Investuje sa podľa neho tam, kam to poskytovateľ zdrojov schváli, a nie tam, kam by to chceli voliči.

Aktualne.sk, 25.4.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards