Brusel vidí reformu ESO inak ako Kaliňák (Hospodárske noviny)

Ako povedal dňa 27.2.2014 pre Hospodárske noviny Radovan Ďurana z INESS, úspory ESO nie sú podložené analýzami a reálny dosah bude možné zmerať až po ich realizácii.

Brusel vidí reformu ESO inak ako Kaliňák (Hospodárske noviny)

Slovensko sa tento rok stane rekordmanom. A to v raste bežných výdavkov. Tie sa mali totiž oproti vlaňajšku zvýšiť o 5,6 percenta. Ide tak o najväčší nárast v rámci krajín Európskej únie. Takýto scenár nám vo svojej prognóze predpovedá Európska komisia. Pod rekordný rast sa podpísali najmä dva dôvody. Prvým je reforma ESO, od ktorej si slovenská vláda sľubuje viac ako Brusel. Opatrnejšia je komisia tiež pri vyčísľovaní úspor, ktoré by malo priniesť efektívnejšie hospodárenie nemocníc. „Nemyslíme si, že úspora bude vo výške, ktorú predpokladá vláda,“ tvrdí v správe Európska komisia.

Rizikový plán
Minister financií Peter Kažimír svojmu rozpočtu a opatreniam verí. Napríklad zlučovanie úradov (reforma ESO) by jej v tomto roku malo podľa nej priniesť do rozpočtu viac ako tristo miliónov eur. Ide len o odhad – tvrdia zase odborníci, ktorí vidia rovnaké riziká ako únia. „Úspory ESO nie sú podložené analýzami a reálny dosah bude možné zmerať až po ich realizácii,“ hovorí analytik INESS Radovan Ďurana. Okrem toho zmeny, vďaka ktorým by chcela vláda ušetriť, sú podľa odborníkov opísané príliš nejednoznačne. V praxi tak podľa prognostika Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža nie je možné presne vypočítať, akú úsporu zlučovanie úradov prinesie.

Ďalším sporným bodom je podľa Bruselu plán ušetriť na výdavkoch, a to cez efektívnejšie hospodárenie nemocníc. Ministerstvo zdravotníctva si naplánovalo, že do roku 2015 zníži zadlženosť štátnych nemocníc na nulu. Dosiahnuť to chce napríklad efektívnejšími nákupmi liekov, znížením prevádzkových nákladov, ale aj cez vyššie výnosy od zdravotných poisťovní. Aj v tomto prípade je však Brusel skeptický. „Opatrenia na dosiahnutie plánovaných veľkých úspor v zdravotníctve nie sú dostatočne špecifikované,“ tvrdí v správe komisia.
Dlh nemocníc totiž už dlhodobo narastá, ku koncu vlaňajška vzrástol celkový dlh štátnych nemocníc na 365 miliónov eur. Postoj komisie je preto podľa šéfa inštitútu INEKO Petra Goliaša opatrný. Efekty týchto reforiem sa totiž nedostavili. Na druhej strane je faktom, že Slovensko má jedny z najnižších celkových výdavkov v Európe.

Deficit nad tri percentá?
S vyššími výdavkami sa spája druhá zlá správa, ktorú má Brusel pre Slovensko. Podľa neho sa totiž náš deficit tento rok vyšplhá na 3,3 percenta a dlh prekročí hranicu 57 percent. Rezort financií však verí, že sa mu podarí dodržať naplánovaný cieľ. A teda deficit 2,64 percenta. „Tak, ako po minulé roky, bude ministerstvo robiť všetko pre to, aby svoj cieľ dosiahlo,“ povedal poradca ministra Radko Kuruc. Ako dodal, rezort financií má momentálne k dispozícii aj relatívne vysokú hotovostnú rezervu a vie tak zvládnuť aj negatívnejší scenár.

Od ďalších škrtov by nás podľa Baláža mohol „zachrániť“ aj boj proti daňovým únikom. Veľké nádeje vláda vkladá najmä do elektronického kontrolného výkazu, ktorý mali podnikatelia prvýkrát podať do 25. februára. Viac peňazí by do rozpočtu mohla podľa Baláža priniesť aj bločková lotéria.

Michaela Kušnírová

Hospodárske noviny, 27.2.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards