Odbory v ríši divov

Čert nikdy nespí. Zdá sa, že odborári tiež nie. Po nedávnom 14 eurovom zvýšení minimálnej mzdy totiž prišla KOZ s ďalším nápadom, ako prilepšiť slovenským zamestnancom.

Odbory v ríši divov

Zvýšiť minimálnu mzdu na takmer 500 eur. Cieľom by malo byť dosiahnutie hranice 60 % priemernej mzdy, ktorú vo svojich materiáloch spomína aj Medzinárodná organizácia práce.

Minimálne mzdové náklady na zamestnanca by tak na Slovensku stúpli o astronomických 200 eur, tj. o 40 %. Nápad sa pozdáva aj premiérovi Ficovi, ktorý však dodal, že okrem zamestnancov treba brať ohľad aj na firmy. Nie sú to však firmy, ktoré by v prvom rade týmto opatrením utrpeli. Na zreteli treba mať najmä pracujúcich (a nezamestnaných), ktorých by toto opatrenie poškodilo.

Majiteľ firmy by totiž akurát zistil, že pri vysokej minimálnej mzde skutočne nepotrebuje dve upratovačky. Kiná a divadlá by pri novej kalkulácii prišli k záveru, že namiesto vyplácania miezd zamestnancom sa zamýšľaná investícia do predajných automatov a lepších internetových služieb konečne oplatí. To isté platí pre hypermarkety, ktoré časť svojich zamestnancov nahradzujú automatickými pokladňami už dnes. Stroje totiž na rozdiel od ľudí nepoberajú mzdu, dovolenku ani gastrolístky, nebývajú choré ani unavené. Zvyšovanie minimálnej mzdy je preto dôležitým stimulom nahrádzania zamestnancov  automatizovanými strojmi.

Zaujímavou je aj snaha dosiahnutia arbitrárnej 60 % úrovne priemernej mzdy. Táto úroveň v Prešovskom či Nitrianskom kraji pokryje okolo 75 % tamojších zamestnancov. Na Slovensku pritom máme v zamestnaneckom pomere 2 milióny ľudí. Z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že približne 30 % z nich zarába do 500 eur v hrubom, teda okolo 600-tisíc osôb. Z minuloročnej štúdie INESS vyplynulo, že minimálna mzda priamo ovplyvňuje mzdy vyše 100-tisíc zamestnancov.

Takéto opatrenie by preto mohlo pripraviť o prácu státisíce ľudí: ak firma so stovkou šičiek či montážnych pracovníkov hospodári s 2 % - 3 % maržou, skokové navýšenie mzdových nákladov o 40 % privedie firmu do bankrotu rýchlejšie ako každoročná snaha vlády zvyšovať efektívne daňovo-odvodové zaťaženie podnikateľov. Keďže vysoká minimálna mzda pripraví o prácu vysoký počet výhradne nízkopríjmových zamestnancov, priemerná mzda paradoxne výrazne vzrastie. Priemer nám už nebudú „kaziť” nízkopríjmoví zamestnanci, ktorých odborári úspešne odstavia z trhu práce. Nezamestnaní so mzdou 0 eur sa totiž do mzdových štatistík nerátajú.

Polepšiť by sa tak mohlo najmä mnohým nízkopríjmovým zamestnancom vo verejnej sfére, keďže ich zamestnávatelia nevyplácajú mzdy zo svojho, ale z našej spoločnej štátnej kasy. V takom prípade by však mala KOZ svoj návrh vyčísliť z hľadiska dopadu na verejné financie. Posledné plošné zvyšovanie miezd vo verejnej správe o 16 eur (resp. učiteľom o 42 eur) nás bude stáť dodatočných 130 miliónov eur. Rozpočet bude pritom (ak všetko pôjde dobre) aj v tomto roku hospodáriť s vyše 2 miliardovým schodkom.

Pri interpretovaní štatistík by sme si preto mali uvedomiť dve veci: darmo je nám mať vysokú priemernú mzdu, ktorú takmer nikto nezarába. Podobne ako minimálnu mzdu, za ktorú si už dnes nevie nájsť prácu 400-tisíc ľudí.

Sme, 27.1.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards