Banky sa zložia na svoju záchranu! Zaplatíme im to na poplatkoch a úrokoch? (Nový čas)

Systém umožňuje bankám obchodovať s obrovským podielom cudzích zdrojov, čo do systému zanáša veľké riziká. Riešiť by sa to nemalo tak, že zodpovednejšie banky budú ručit za kroky tých menej zodpovedných, povedal pre denník Nový čas dňa 20.12.2013 Martin Vlachynský z INESS.

Banky sa zložia na svoju záchranu! Zaplatíme im to na poplatkoch a úrokoch? (Nový čas)

Čo si zasejú, to si aj zožnú. Banky majú svoj druhý piliér. Novinkou bude fond, do ktorého majú banky eurozóny odvádzať sami peniaze.

 Tie sa potom v prípade, že nastane kríza, akú sme videli Írsklu či na Cypre, využijú priamo na ich záchranu. Prvým pilierom je Európska centrálna banka, ktorá zabezpečuje dohľad nad týmito inštitúciam, ktorým zverujeme naše úspory. Návrh už odklepli aj premiéri krajín EÚ.

Finančné ťažkosti bánk už nepotopia celú krajinu, ako to bolo napríklad v prípade Írska, Cypru či Grécka. Ministri financií eurozóny rozhodli, že si banky majú odkladať peniaze na vlastnú záchranu. Do takzvaného rezolučného fondu majú v období rokov 2015 až 2025 odviesť 0,1% z objemu zaistených vkladov. Predpoklad je, že sa takto získa 55 až 60 miliárd eur. „Nech banky platia za banky, nie daňoví poplatníci,“ komentoval dohodu eurokomisár pre finančný sektor Michel Barnier. „Vyjednávania s europarlamentom môžu začať,“ ohlásil spokojne cez Twitter.

Detaily textu, ktorý je kompromisom medzi požiadavkami predovšetkým Francúzska a Nemecka neboli doposiaľ verejnosti oznámené. Jasné je, že nový mechanizmus ráta s riadeným bankrotom bánk eurozóny, ak to bude nutné.

Banky však fungujú ako súkromné firmy, a ak im štáty stanovili takúto povinnosť, je možné, že tento odvod zaplatia ich klienti, teda my všetci. „Situáciu momentálne analyzujeme, ale klient uvedenú zmenu žiadnym spôsobom nepocíti a v žiadnom prípade nebude premietnutá do cenotvorby,“ povedala hovorkyňa ČSOB Zuzana Eliášová.

Ani Tatrabanka zatiaľ zmeny poplatkov vzhľadom na novú dohodu v rámci eurozóny neplánuje, pre budúcnosť ich ale nevylúčili. „Momentálne žiadne zmeny neplánujeme. O akýchkoľvek zmenách bude Tatra banka svojich klientov samozrejme v predstihu informovať,“ povedali Novému času.

Podľa analytika INESS Martina Vlachynského to pre banky bude predstavovať zvýšenú záťaž. „Nejakým spôsobom sa to na bankách prejaví,“ tvrdí nezávislý ekonóm Vlachynský. „Na druhej strane, systém umožňuje bankám obchodovať s obrovským podielom cudzích zdrojov, čo do systému zanáša veľké riziká. Riešiť by sa to nemalo tak, že zodpovednejšie banky budú ručit za kroky tých menej zodpovedných, dodal. „Reakciou bánk nemusí byť nevyhnutne zvýšenie poplatkov, ale napríklad zníženie sadzieb na vkladoch,“ pripustila dopad na klientov Linda Gáliková z J&T.

V prípade, že nový mechanizmus fungovania bánk schváli europarlament, systém by mal byť funkčný, až za desať rokov. To je čas, kedy si banky na svoju záchranu, rekonštrukciu v prípade bankrotu nasporia v „druhom pilieri“ dostatok.

Vera Cosculluela

Nový čas, 20.12.2013
 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards