Niet uší, ktoré by načúvali? (In Store Slovakia)

Magazín In Store Slovakia sa dňa 13.11.2013 vo svojom článku zaoberá konferenciou INTRACO Special, na ktorej sa zúčastnil aj Juraj Karpiš z INESS.

Niet uší, ktoré by načúvali? (In Store Slovakia)

INTRACO Special malo ambíciu byť otvorenou platformou pre diskusiu o súčasných problémoch retailu. O realite retailu. Žiaľ tí, pre ktorých uši boli hlavne určené, teda zástupcovia štátnej správy, sa buď ospravedlnili a neprišli, alebo veľmi skoro odišli. Kedy budú obchodníci a ich argumenty vyslyšané?

Fenomény

Jedna z mála príležitostí na verejný dialóg o problémoch retailu tak zostala v rovine, v ktorej (ne)funguje počas celého roka. V rovine posielania odkazov a oficiálnych stanovísk štátnej správy a obchodníkov cez média. „Nový fenomén terajšej krízy kapitalizmu", nazval svoju úvodnú prednášku prezident ZOCR, Pavol Konštiak. Ako však máme možnosť sledovať, tých fenoménov a javov je oveľa viac. Vrátane fenoménu „mediálnych prestreliek".

Ekonomický fenomén

„Vývoj maloobchodného obratu stále nedosahuje úroveň roku 2008, teda 19,80 miliárd EUR. V tomto roku obrat pravdepodobne dosiahne len minuloročné méty, čo je okolo 17,90 miliárd EUR. Najhoršie ukazovatele vykazujú potraviny, nápoje a tabak. Evidujeme pokles zo 487,29 na 477 miliárd EUR. V ukazovateľoch ešte nie je zarátaná infl ácia +1,8%, ktorá ich ešte zhoršuje." Ako následne spomenul Juraj Karpiš, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS, opatrenia EÚ a centrálnej banky síce držia trhy bez zbytočnej paniky a relatívne nízky štátny dlh.

Štáty sa žiaľ nesprávne rozhodli zvyšovať príjem namiesto šetrenia v štátnej sfére, teda ešte viac ubrali komerčnému sektoru (napr. vyššími daňami). Slovensko je s 23% DPPO na chvoste krajín EÚ, až za Estónskom a Ukrajinou, čo znižuje atraktivitu pre zahraničných investorov.

Fenomén marží a slovenských produktov

Podľa prieskumu SPPK, ktorý vykonala v apríli tohto roka, je celkový podiel domácich potravín na pultoch obchodných reťazcov v priemere 39 %. „Čo sa týka marže, slovenský produkt sa zaťaží 120-percentnou maržou a dovezený produkt sa zaťaží 20-percentnou maržou, samozrejme tým sa konkurenčná schopnosť domáceho produktu výrazne zníži," uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík. Na tieto medializované údaje reagoval P. Konštiak: „Podľa GfK sa zvýšil podiel slovenských produktov v košíku spotrebiteľov z 54 % v roku 2012 na 59 % v roku 2013 (podiel v regáloch je od 18% (Lidl) po 64% (COOP Jednota Slovensko)). Ak by marže boli také, ako uviedla SPPK, niektoré, hlavne domáce reťazce, by neboli konkurencieschopné." Podľa názoru redakcie je 120% marža ekonomický nezmysel, nakoľko vzorec pre jej výpočet znie (MOC -VOC) / MOC * 100. Pri veľkoobchodnej cene 10 EUR (VOC) a maloobchodnej cene (MOC) 15 EUR, je marža 33,33%.

SPPK zrejme malo na mysli prirážku (MOC - VOC) / VOC * 100, v našom príklade, by to bolo 50%. Magda Košútová, poslankyňa NRSR, podpredsedníčka výboru NRSR pre pôdohospodárstva životné prostredie veľmi ocenila, že sa rozvíjajú nové formy predaja domácich produktov, ako farmárske trhy a tzv. „debničkári". Ide o minoritné, komunitné a alternatívne spôsoby predaja, ktoré na celkovom obrate moderného retailu pôsobia ako štatistická chyba pri zaokrúhľovaní. „Na Slovensku vymizli desiatky potravinárskych firiem, a teda ani niet toľko dodávateľov, aby uspokojili požiadavky moderného retailu," posťažoval si Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.

Diskutujúci otvorili i tému odbytového fondu, no výsledkom bolo konštatovanie, že rezervy by mal skôr hľadať štát, nie súkromný sektor.

P. Konštiak uviedol konkrétne čísla: na propagáciu Značky kvality SK vydá štát 100 000 EUR ročne, no Česi dotujú značku Klasa 8 miliónmi EUR a Rakúšaniu svoje „A" dokonca 14 miliónmi EUR. Opäť to na fóre nezaznelo priamo, ale v médiách o svoj pozicioning bojuje štátny projekt Značka kvality SK s projektom Kvalita z našich regiónov. Ako pre TASR povedala generálna riaditeľka Sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR Zuzana Nouzovská vidí zatiaľ nevyužitý potenciál mnohých ďalších výrobcov, ktorí by mohli a mali požiadať o udelenie Značky kvality SK. Treba spomenúť i to, že Slovensko má druhú najvyššiu DPH na potraviny v Európe.

Fenomén pokút

Dostávame sa k medializácii a úlohe médií v komunikácii obchodníkov a legislatívcov. Žiaľ zamieňanie pojmov (marža, prirážka) nie je jediným nešvárom. Často sa informácie zverejnené autoritami v obore, napr. Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPVR SR), či Štátnou veterinárnou a potravinovou správou (ŠVPS), nesprávne interpretujú. P.

Konštiak spomenul rôzne „rebríčky" reťazcov podľa počtu nálezov a tiež neopodstatnené zaťahovanie reťazcov do diskreditačnej kampane. To všetko vo svetle stále sa zvyšujúcich pokút. Dôsledkom tvrdej legislatívy je tvrdý dopad na podnikateľský sektor. Hoci Matej Varga, Development Agent, Subway obhajoval superlatívy ich franšizingového konceptu, hrozba miliónových pokút môže začínajúcich, ale aj terajších podnikateľov od ďalších aktivít a podnikania vôbec odradiť. Napokon ani Subway nepatrí medzi tie najúspešnejšie projekty na Slovensku, veď po niekoľkých rokoch má len 13 pobočiek (podľa Subway Locator), najviac z toho v Bratislave. „Pokuty sa zvýšili pri závažných pochybeniach na 1 až 5 miliónov EUR. Nevieme prečo, keďže obchod na Slovensku nespôsobil otravu ani smrť stoviek ľudí," Konštiak a dodáva: „Takzvaný „jogurtový zákon", teda nález produktu po DS/DMT sa zmiernil. Najvyššia pokuta nebude udelená po druhom podobnom náleze, ale „až" po treťom. Pritom na jednom z najrozvinutejších retailových trhov, vo Veľkej Británii sú pokuty od 6 000 maximálne do výšky do 20 000 EUR a v Rakúsku od 0 - 20 000 EUR (pri závažnom opakovanom porušení zákona v rozpätí od 40 000 do 100 000 EUR).

Pozitívom boli vyhlásenia Petera Pavlisa, štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva, ktorý hovoril o sprísnení legislatívy vo vzťahu k hračkám, ambulantným predajcom a praktikám tzv. „šmejdov". Predstavil tiež projekt Businessfriendly.sk, ktorého cieľom je zabezpečiť zlepšenie podnikateľského prostredia s perspektívou vyššej prosperity a tvorby nových pracovných miest. Ku dnešnému dňu je na ňom 137 podnetov, ale iba 11 vyriešených.

Fenomén plytvania

Štát akoby nechcel vidieť konsekvencie svojich opatrení. Čím viac „zdraviu ohrozujúcich" výrobkov sa vďaka „jogurtovému zákonu" vyhodí, tým viac ide o ekonomické a ekologické plytvanie. V USA už dávno vzniklo hnutie, ktorého stúpenci sa oddávajú tzv. dumpster diving, vyberaniu a konzumácii jedál z kontajnerov pri obchodných prevádzkach. Nie je to teda len doména tatranských medveďov, ani bezdomovcov, ale dobre situovanej vrstvy mladých ľudí, ktorí chcú takto poukázať na plytvanie a v konečnom dôsledku i ušetriť za potraviny. Paradoxne v dobe, keď niektoré skupiny trpia hladom, zdraviu neškodné potraviny putujú do útulkov a lesnej zveri. Spotrebiteľ bude aj v budúcnosti vyhľadávať hodnotu za svoje peniaze (Value for Money), bude tráviť v predajni menej času a bude stále náročnejší. Podľa Štefana Mácsadiho, predsedu predstavenstva, COOP Jednota Nové Zámky, zákazníkov vôbec nemotivovali ich in -store aktivity, pri ktorých za nájdené výrobky po DS/ DMT dostávali odmenu. Naopak zákazníci sú dnes ochotní si za tovar a služby aj priplatiť, veľa si overujú, skúmajú, píšu a dajú na recenzie.

Dobrým príkladom môže byť služba Tesco Potraviny domov. Katarína Tokárová, e -commerce manager, TESCO STORES SR prezentovala, že službu využívajú zákazníci kvôli šetreniu času (47%), zjednodušeniu nákupu a pritom nejde iba o „early adopters", ale v priemer o ženy (3/4 zákazníkov) vo veku 35-54 rokov či handicapovaní občania.

Fenomény vzdelávania a zamestnanosti

„Trápi nás stúpajúci počet nezamestnaných. Armáda vyše 400 000 ľudí bez práce pre obchodníkov znamená, že majú menej disponibilných zdrojov, menej nakupujú a keď nakupujú, tak len lacné výrobky a služby. Zastávame názor, že minimálna mzda by sa mala zvyšovať až vtedy, keď nezamestnanosť dosiahne úroveň priemeru EÚ, teda okolo 12%.

Napriek tomu sa zvýšila o 4,2%," povedal P. Konštiak. Obdobne J.

Karpiš upozornil, že legislatívne opatrenia „vyhnali" z pracovného trhu takmer 200 000 ľudí, ktorí pracovali na dohody. „Vysoká minimálna mzda je pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu a nezamestnaných bariérou vstupu na pracovný trh. V Nemecku napríklad nemajú minimálnu mzdu a nezamestnanosť okolo 5,3%." S nezamestnanosťou úzko súvisí vzdelávanie. Členom ZOCR je i dm drogerie markt, ktorá patrí medzi ťahúňov trhu v segmente reťazcov s drogistickým tovarom (ročný obrat 134,5 miliónov EUR). Ako sa však s neskrývaným sklamaním vyjadril na nedávnej tlačovej konferencii reťazca Martin Podhradský, konateľ dm drogerie markt, ich cieľom je zaviesť duálne vzdelávanie, no žiaľ v ZOCR nenašli očakávanú oporu a tlak na legislatívcov. Pritom učebnice sú z roku 1984 a odbor predavač drogériového tovaru z osnov úplne vymizol. dm už má v pilotnom projekte 23 žiakov, ktorí majú pracovné zmluvy s nástupom o skončení štúdia a motivačné štipendium. Študentom sa venuje vždy vedúca filiálky. Prednáška predstaviteľov spoločnosti Trenkwalder jasne ukázala, že duálne školstvo môže byť jednou z najefektívnejších ciest, ako zabezpečiť retailu vzdelanú pracovnú silu na dlhé roky.

Boj s veternými mlynmi?

Azda by sa dal parafrázovať román Migeuela de Cervantesa. Obchod bojuje za svoje miesto na trhu proti veterným mlynom. A tie sa pomaly otáčajú v jeho neprospech. Nie je problém zatvoriť a zlikvidovať retailové prevádzky. Problém je ich otvárať.

Juraj Púchlo

In Store Slovakia, 13.11.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards