Nižšie odvody môžu pomôcť zamestnanosti (Hospodárske noviny)

Ak majú nižšie odvody priniesť dlhodobý pozitívny efekt na zamestnanosť, malo by byť znižovanie odvodov plošné a trvalé, povedal pre Hospodárske noviny dňa 22.8.2013 Ján Dinga z INESS.

Nižšie odvody môžu pomôcť zamestnanosti (Hospodárske noviny)

Vláda plánuje nižšie odvody pre firmy za menej zarábajúcich zamestnancov. Je to správne rozhodnutie?
Nižšie odvody znamenajú nižšie mzdové náklady zamestnávateľov, a teda aj zvýšenú tvorbu pracovných miest aj pre mladých nezamestnaných. Cesta znižovania odvodového zaťaženia je preto v zásade správny smer, ktorý by pomohol zvyšovaniu zamestnanosti.

Pomôže to znížiť nezamestnanosť?
Ak majú nižšie odvody priniesť dlhodobý pozitívny efekt na zamestnanosť, malo by byť znižovanie odvodov plošné a trvalé. Obmedzila by sa tak zbytočná byrokracia spojená s rozhodovaním, komu ministerský úradník odvody odpustí, rovnako ako riziko, že zamestnávateľ pracovnú pozíciu zruší po vyčerpaní úľavy.

Aký vplyv budú mať daňové úľavy na rozpočet?
Efekt zníženia odvodov nízkopríjmovým zamestnancom bude závisieť od konkrétnej podoby, v ktorej sa uskutoční. S cieľom obmedziť negatívny vplyv výpadku odvodov na rozpočet verejnej správy by malo byť znižovanie odvodov cielené na nízkopríjmových zamestnancov, keďže väčšinu nezamestnaných tvoria ľudia s nízkou kvalifikáciou, respektíve mladí ľudia s malou praxou.

Koľko by to však mohlo byť?
Návrh odvodovej úľavy vypracovaný INESS by znížil odvodové zaťaženie 700-tisíc zamestnancov a podporil tvorbu desaťtisícov pracovných miest pri výpadku 300 – 350 miliónov eur vo verejných príjmoch. V záujme znižovania nezamestnanosti a pomoci chudobnejším regiónom by hľadanie týchto zdrojov malo byť prioritou vlády, a to najmä škrtaním neefektívnych výdavkov štátneho rozpočtu. Pre dosiahnutie maximálneho efektu tohto opatrenia je nutné, aby bolo plošné a nahradilo minimálnu mzdu, ktorá je nielen zlým nástrojom zvyšovania miezd, ale má navyše negatívny vplyv na zamestnanosť.

Ten výpadok by bol len pri zamestnancoch s minimálnou mzdou?
Odvodovú úľavu sme navrhli do príjmu 750 eur superhrubej mzdy, to je 555 eur dnešnej hrubej mzdy. Idea je taká, že vymeriavací základ pre výpočet odvodov by do príjmu 555 eur hrubej mzdy nebol rovný hrubej mzde ako dnes, ale tvoril by iba jej časť. Podiel vymeriavacieho základu na hrubej mzde by bol tým nižší, čím nižšia je mzda zamestnanca. Naopak, pri mzde 555 eur by znížený vymeriavací základ „dobehol“ hrubú mzdu a odvodová úľava by pri tejto výške príjmu zanikla. Všetkým nízkopríjmovým zamestnancom by teda kleslo odvodové zaťaženie o určitú časť.

Čo to v praxi znamená?
V praxi by najväčší pokles odvodov pocítili práve zamestnanci s príjmom v okolí dnešnej minimálnej mzdy. Ak by zamestnávateľ zachoval mzdové náklady týchto zamestnancov na dnešnej minimálnej úrovni 456 eur, stúpol by čistý príjem týchto ľudí podľa nášho návrhu z dnešných 292 eur na 346 eur.

Michaela Kušnírová

Hospodárske noviny, 22.8.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards