O ďalšej pomoci Grécku už len málokto pochybuje (Aktuality.sk)

Podľa prepočtov inštitútu INESS doteraz Slovensko prispelo na záchranu spoločnej meny, vrátane garancií do záchranných mechanizmov a nákupu dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky, vyše 4,4 miliárd eur. V prepočte na jedného obyvateľa je to viac ako 800 eur, cituje INESS dňa 16.8.2013 portál Aktuality.sk.

O ďalšej pomoci Grécku už len málokto pochybuje (Aktuality.sk)

Ďalšia pomoc pre Grécko je len otázkou času. Krízou zmietaná krajina nie je schopná fungovať bez cudzej pomoci. Aj keď do nemeckých volieb na jeseň nikto oficiálne nepotvrdí ďalšiu záchranu, veľká časť ekonómov je presvedčená, že k tomu príde. Najskôr to bude začiatkom budúce roka. S pomocou počíta už aj nemecká centrálna banka, o ktorej pláne informovali už aj média.

Najväčšími problémami Grécka sú obrovská zadlženosť vo výška zhruba 165 percent HDP,  niekoľko ročná recesia a vysoká nezamestnanosť. Každoročne majú Atény aj vďaka úrokom vysokodeficitný rozpočet, čo dlh ďalej zväčšuje. Navyše, tamojšie banky prežívajú len vďaka pomoci zo strany Európskej centrálnej banky. Preto podľa analytika z inštitútu INESS Martina Vlachynského je tretí bankrot Grécka viac ako pravdepodobný. Podobne to vidí aj analytik zo spoločnosti Next Finance Jiří Cihlář. „Otázka nestojí, či bude krajina potrebovať pomoc, ale koľko bude potrebovať na svoju záchranu,“ vyhlásil Cihlář.

Ministerstvo financií sa odmietlo bližšie vyjadriť k možnému vývoju. Po svojom hovorcovi Radkovi Kurucovi len odkázalo, že nebudú komentovať centrálne banky. Predseda opozičnej strany SaS Richard Sulík, tvrdí, že všetci zúčastnení vedia o tom, že Atény neprežijú bez pomoci. „Lenže kvôli voľbám v Nemecku, ktoré sa budú konať 22.septembra, je táto téma tabu. Prakticky všetci politici sa boja povedať občanom pravdu,“ dodáva Sulík.   

Ďalšia záchrana bude podľa ekonómov stáť desiatky až stovky miliárd eur. Závisieť to bude od toho, či sa pomôže len čiastočne na pár rokov, alebo to bude niečo väčšieho. „Ak sa bavíme o dlhodobejšom riešení, treba nájsť zdroje v rozmedzí 100 až 200 miliárd eur. V súčastnosti grécky dlh predstavuje zhruba 300 miliárd eur,“ priblížil Vlachynský. To znamená, že za súčasných podmienok by sa muselo Slovensko podieľať na tejto záchrane necelým jedným percentom. Ak by sa však do problémov dostali aj ďalšie krajiny, v tom prípade by náš podiel ešte vzrástol. „Bohužiaľ pre nás, väčšinu gréckeho dlhu už držia európski daňoví poplatníci a tak ďalší bankrot Grécka bude  pre nás znamenať priame straty,“ dodal Vlachynský. 

Neznamená to však, že by sme museli celú záchranu zaplatiť v hotovosti, nakoľko určitú časť by tvorili len záruky. Tak isto nie je ani známa forma pomoci – či odpustenie dlhov alebo poskytnutie ďalšej pôžičky.   

Takže náš účet na záchranu eura sa zrejme v priebehu budúceho roka zvýši. Podľa prepočtov inštitútu INESS doteraz Slovensko prispelo na záchranu spoločnej meny, vrátane garancií do záchranných mechanizmov a nákupu dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky, vyše 4,4 miliárd eur. V prepočte na jedného obyvateľa je to viac ako 800 eur.

Aktuality.sk, 16.8.2013
 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards