Zamestnávatelia sú proti zvýšeniu minimálnej mzdy v budúcom roku (TASR)

Tlačová agentúra TASR citovala dňa 8.8.2013 štúdiu o minimálnej mzde, ktorú vypracovali analytici INESS.

Zamestnávatelia sú proti zvýšeniu minimálnej mzdy v budúcom roku (TASR)

Zvýšenie minimálnej mzdy v súčasnosti podľa predstaviteľov zamestnávateľov priamo ovplyvňuje viac ako 100.000 zamestnancov, teda viac ako 6 % ľudí v zamestnaneckom pomere.

Bratislava 8. augusta (TASR) – Predstavitelia zamestnávateľov zvýšenie minimálnej mzdy v budúcom roku nepodporujú. Podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) totiž vyššia minimálna mzda neprimerane zasiahne mzdovú politiku firiem a zdeformuje trh práce.

"Rast minimálnej mzdy pre rok 2014 nepodporujeme z viacerých dôvodov. Vývoj ekonomiky a špeciálne vývoj na trhu práce valorizáciu nedovoľuje. Navyše zvýšenie mzdy škodí nízkopríjmovým a nízko kvalifikovaným skupinám, ktoré zamýšľa chrániť. Nárast miezd jednej skupiny zamestnancov má za následok prepustenie inej skupiny zamestnancov," tvrdí tajomník RÚZ Martin Hošták.

Zvýšenie minimálnej mzdy podľa AZZZ spôsobí problémy najmä firmám. "Zvýšenie daňových a odvodových nákladov od roku 2013 a uvažované navýšenie mzdových nákladov bude pre mnohých podnikateľov neúnosné. Spôsobí to opäť zrušenie viacerých pracovných miest, alebo dokonca aj krach podnikov," avizoval výkonný riaditeľ AZZZ Branislav Masár.

Podľa RÚZ prinesie vyššia minimálna mzda so sebou aj iné negatíva. Napríklad nezníži chudobu plošne, ale selektívne, podpíše sa pod nárast šedej ekonomiky a zvýši nezamestnanosť mladých. "Obmedzuje ich šancu na prvé zamestnanie. Mladí ľudia do 30 rokov tvoria viac ako tretinu všetkých nezamestnaných na Slovensku. V roku 2012 dosahovala nezamestnanosť ľudí vo veku 20 až 24 rokov 30,9 %," priblížil Hošták.

Zvýšenie minimálnej mzdy v súčasnosti podľa predstaviteľov zamestnávateľov priamo ovplyvňuje viac ako 100.000 zamestnancov, teda viac ako 6 % ľudí v zamestnaneckom pomere. "K zamestnancom treba pripočítať desiatky tisíc pracovných miest, ktoré vyžadujú prácu v noci či v škodlivom prostredí. Aj výšku ich príplatkov ovplyvňuje minimálna mzda. Od nového roku k skupine zamestnaných patria aj desaťtisíce dohodárov, na ktorých sa tiež vzťahuje minimálna hodinová mzda," upozornil Hošták.

Preto RÚZ navrhuje zmraziť výšku minimálnej mzdy do doby, kým miera nezamestnanosti neklesne pod 10 %. "Nízkopríjmových zamestnancov a zamestnávateľov navrhujem motivovať odvodovou odpočítateľnou položkou, ktorá zabezpečí vyšší čistý príjem a rovnakú mieru sociálneho zabezpečenia," dodal Hošták. Rovnaké opatrenie podporuje aj AZZZ. "Zavedenie odpočítateľnej odvodovej položky alebo zníženie odvodov pre skupinu nízkopríjmových zamestnancov by mohlo zvýšiť motiváciu zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta a znížiť tak počet nezamestnaných ľudí," doplnil Masár.

O zvýšení minimálnej mzdy bude Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR rokovať so sociálnymi partnermi na pondelkovom (12.8.) zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady (HSR). Odborový zväz KOVO ju navrhuje zvýšiť o 8 % , aby v čistom vyjadrení dosiahla aspoň hranicu chudoby 315 eur. Rezort práce ju však chce navýšiť len o 2,4 %. Pre rok 2013 bola výška minimálnej mzdy stanovená na 337,70 eura.

IVRA: Zrušenie minimálnej mzdy by bolo v rozpore so sociálnymi právami

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) vo svojej štúdií zverejnenej minulý týždeň tvrdí, že zvyšovanie minimálnej mzdy neznižuje chudobu plošne, ale selektívne. Navrhuje preto minimálnu mzdu zrušiť, alebo znížiť na 1 euro. Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík a alternatív (IVRA) však tento návrh odmieta.

"Problematika minimálnej mzdy má svoje ekonomické, sociálne, politické a kultúrne aspekty a treba ju v týchto súvislostiach posudzovať a analyzovať. Aj Svetová banka už dávnejšie upustila od nepodloženého tvrdenia o účinkoch minimálnej mzdy na trh práce. IVRA preto považuje návrhy INESS za absolútne nesprávne," konštatoval Martin Halás z IVRA.

Inštitút upozorňuje, že minimálna mzda patrí medzi tzv. sociálne práva zakotvené v Sociálnej charte, ktorú Slovenská republika podpísala v roku 1998. "V tomto kontexte treba vidieť aj problematiku práva na dôstojný život a celé sociálne zákonodarstvo s nárokmi na primerané hmotné a sociálne zabezpečenie. Zároveň treba pripomenúť uznesenie Európskeho výboru sociálnych práv, ktorý odporúča, aby minimálna mzda dosahovala 60 % zo sumy priemernej mzdy v národnom hospodárstve," tvrdí Halás.

Eliminovanie odvodovej časti pri nízkych mzdách tak, ako to navrhuje INESS, je podľa IVRA takisto nesprávne. "Príjmy oslobodené od odvodov generujú dôchodcovskú chudobu. Pri súčasnom pomere priemerného dôchodku a priemernej mzdy na úrovni 46 % totiž každý pracujúci za 700 eur mesačne a menej bude mať dôchodok pod hranicou 325 eur, čím sa automaticky v dôchodkovom veku dostáva pod hranicu chudoby,” uzavrel Halás.

TASR, 8.8.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards