Názor: Minimálna mzda škodí tým, ktorých má chrániť (Aktuality.sk)

Štúdii INESS o minimálnej mzde sa venuje aj komentár Jozefa Ryníka na portáli Aktuality.sk zo dňa 5.8.2013.

Názor: Minimálna mzda škodí tým, ktorých má chrániť (Aktuality.sk)

V čase keď odborári a ministerstvo práce rokujú so zamestnávateľmi o koľko stúpne minimálna mzda na Slovensku, prichádzajú návrhy, aby žiadne platové minimum nebolo. Je to rozumné?

Lepšie pre ľudí je pracovať aj za nízke mzdy ako nepracovať a zaťažovať tak sociálny systém štátu. To tvrdia analytici Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (Iness), ktorí prišli s návrhom na zrušenie či radikálne zníženie minimálne mzdy.  Analytici tvrdia v čerstvej štúdii, že ak by sa zrušila minimálna mzda tak by firmy zamestnali viac ľudí, hoci za nízke platy, lebo by pre nich neboli až takí drahí ako sú dnes. Zamestnávateľ im totiž neplatí len minimálnu mzdu, ale aj vysoké odvody štátu, ktoré zamestnanca predražujú.

Štúdia uvádza praktický príklad z Nemecka, kde minimálna mzda neexistuje tak, ako ju poznáme u nás a nezamestnanosť je tam pod 6%. Veľa Nemcov síce pracuje za menej peňazí ako väčšina Francúzov, kde minimálna mzda existuje, ale pracujú. Francúzi sú „chránený proti zdieraniu firmami“ minimálnym platom, ale viacej ich kvôli tomu nepracuje (nezamestnanosť vo Francúzsku je dvojnásobná v porovnaní s Nemeckom), keďže firmy radšej zaplatia lacného Číňana ako drahého Francúza.

Jednotná mzda je nezmysel

Logicky znie aj ďalší argument INESS, že centrálne stanovená minimálna mzda je nezmysel, aj kvôli tomu, že aj na malom Slovensku existujú regionálne, ale aj odvetvové rozdiely v platoch. Žiadať od firmy na východe, aby platila minimálne robotníkovi toľko isto ako firma v Bratislave je nerozumné. Podnikateľ na východe by možno našiel ľudí ochotných pracovať aj za menej ako 337 mesačne, čo je dnes mzdové minimum. Ale zamestnať ich nemôže, lebo pod túto hranicu ísť podľa zákona nemôže a viac platiť nechce, alebo si to nemôže dovoliť.

To isté platí aj pre odvetvia. IT firmy vedia, že kvalifikovaných programátorov musia aj dobre zaplatiť a minimálna mzda by im nestačila. Na druhej strane v poľnohospodárstve či v priemyselnej výrobe pri páse by firmy zamestnali ľudí aj pod minimálny plat, lebo sú pre nich drahí, ale nemôžu. Farmári to zvyčajne riešia tak, že zamestnajú ľudí na čierno. Z toho riešenia nemá štát ani zamestnanec žiadny osoh. Štát prichádza o dane a odvody zamestnanec o sociálne istoty a dôchodok.

V prípade výrobných podnikov sa stáva to, že sa zbalia a odídu na Ukrajinu alebo do Číny. Na Slovensku po nich ostane hromada nezamestnaných. Minimálna mzda tak v konečnom dôsledku viac škodí tým, ktorých má chrániť.

Obhajcovia minimálnej mzdy, tvrdia, že ľudí treba takto chrániť, lebo firmy by ich zneužívali a neplatili im poriadne. Napriek tomu často zamestnávatelia platia zamestnancom oveľa viac ako minimum. Núti ich k tomu trhová konkurencia.  Je fakt, že z minimálnej mzdy sa vyžiť nedá, ale o mzde by mal vyjednávať zamestnanec prípadne odbory so zamestnancom, a nie vláda diktovaním všeobecných pravidiel, ktoré sa nehodia na všetky typy práce a do všetkých kútov Slovenska.

Nižšie odvody by možno pomohli

Iness navrhuje pomôcť ľuďom, ktorí nezarábajú veľa tak, že namiesto minimálnej mzdy by sa firmám radšej znížili odvody za zamestnanca, ktoré musia platiť štátu. To by mohlo zvýšiť reálnu mzdu málo zarábajúcim zamestnancom skoro až o 20%, ale len v ideálnom prípade. Ten by nastal vtedy, ak by firma peniaze, ktoré teraz odvádza štátu dala zamestnancovi v podobe vyššej výplaty. Tá férovosť by sa musela nejako strážiť, lebo si viem predstaviť, že sú aj podnikatelia, ktorí by sa potešili, že by nemuseli ľuďom platiť ani minimálnu mzdu a navyše by platili za nich nižšie odvody. Zvyšok by si nechali pre seba a nedali by ich zamestnancovi.

Držať na uzde zamestnávateľov by mala teoreticky konkurencia na trhu. Ak by platili ľuďom málo, neudržali by si ich. Lenže v niektorých regiónoch Slovenska či v odvetviach je konkurencie žalostne málo a ľudí bez práce naopak veľa. Tam by teória o zvýšení reálneho príjmu po zrušení minimálnej mzdy nemusela platiť.
 

Jozef Ryník

Aktuality.sk, 5.8.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards