Prídavky by mali dostávať chudobnejší (Hospodárske noviny)

Ján Dinga z INESS hodnotil v rozhovore pre Hospodárske noviny dňa 31.5.2013 škrty v rodinných dávkach.

Prídavky by mali dostávať chudobnejší (Hospodárske noviny)

 Nemá zmysel, aby štát vyplácal dávku tým istým rodinám, ktorým ju najprv berie prostredníctvom daní.

Aká je primeraná hranica pri škrtoch dávok na dieťa?
Hranica škrtania prídavkov, nárokov na prídavky, rovnako ako výška prídavkov, môže byť vždy stanovená len na základe politickej dohody. Ekonómia nastupuje až pri vyčíslení nákladov. Sociálny systém by mal byť adresný a solidárny. Dávky a prídavky by preto mali poberať najmä chudobnejšie rodiny. Nemá zmysel, aby štát vyplácal dávku tým istým rodinám, ktorým ju najprv berie prostredníctvom daní. Všetci a všetky prídavky dostávať nemôžeme, keďže štát môže rodinám dať len to, čo im predtým zoberie. Otázkou je, kde nastaviť danú hranicu.

Koľko by teda vláda ušetrila na adresnejších dávkach?

Celkovú možnú úsporu pri zachovaní adresnosti a solidárnosti rodinných prídavkov sme odhadli na štvrť miliardy eur.

Vláda uvažovala o obmedzení dávok na základe príjmu. Ako je to v zahraničí?

Obmedzenie nároku na základe príjmu funguje napríklad v Českej republike. Ak by sme uplatnili rovnakú hranicu ako v Českej republike, čiže 2,4-násobok životného minima, úspora by mohla dosiahnuť viac ako 100 miliónov eur na detských prídavkoch. Podobné kritérium môžeme uplatniť pri rodičovskom príspevku, príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa. Posledný uvedený vznikol napríklad len v roku 2007 a dnes zaťažuje verejné financie sumou vyše 30 miliónov eur ročne.

Inštitút finančnej politiky vypočítal, koľko je možné usporiť na dávkach, a to na základe príjmových skupín. Je to dostatočné kritérium?
Pri obmedzení nároku na prídavky máme v zásade dve možnosti – cieľovanie úspory na určitú sumu alebo cieľovanie na určitú príjmovú skupinu, ktorá by mala mať na prídavky nárok. Znázornenie poberateľov podľa rozdelenia na desať rovnakých skupín môže vláde pomôcť pri rozhodnutí, kde stanoviť arbitrárnu hranicu, aby dosiahla želaný cieľ.

Netreba však brať do úvahy aj iné faktory?
Pri škrtaní rodinných prídavkov ide o spoločensky citlivú tému. Otázkou však ostáva, prečo by mala rodina žijúca z nadpriemerných príjmov dostávať prídavky v rovnakej výške ako rodina žijúca z minimálnych príjmov, zatiaľ čo hendikepovaný človek s vysokým príjmom stráca nárok na všetkých 17 prídavkov, ktoré štát pre hendikepovaných zaviedol.

Prečo je práve šetrenie na dávkach také preferované?
Návrh vlády obmedziť vyplácanie rodinných prídavkov vzbudil značné kontroverzie. Všetci sa síce zhodneme, že šetriť treba, konkrétne návrhy však vždy narazia na odpor skupín, ktorých sa týkajú. Dlh však medzičasom rastie. V tomto roku plánuje štát minúť 27,6 miliardy eur. Napriek rečiam o šetrení narástli rozpočtované výdavky o 255 miliónov eur. Minieme o vyše dvoch miliárd viac ako vyberieme. Na rozdiel si požičiame, dlh vzrastie. Približne tretinu všetkých výdavkov tvoria dávky (najmä dôchodkové) a prídavky. Tretina verejných výdavkov teda predstavuje štátom riadený transfer z vrecka jedného občana do vrecka druhého občana.

Michaela Kušnírová

Hospodárske noviny, 31.5.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards