Nie je nerovnosť ako nerovnosť

Článok Tima Worstalla z Adam Smith Institute upozorňuje, o dôsledkoch nerovnosti v spoločnosti. 

Nie je nerovnosť ako nerovnosť

Mnoho z toho, čo sa hovorí, nezodpovedá realite. Prinajmenšom väčšina z toho, čo sme mali možnosť počuť o nerovnostiach, nie je pravda. Teda aspoň ak sa pozrieme na „realizované preferencie“. Nasledujúci výrok vystihuje pravdu o nerovnostiach, ktorá je všeobecne akceptovaná na ľavej časti politického spektra:

Na nerovnostiach v spoločnosti záleží, pretože ľudia posudzujú svoj ekonomický blahobyt v porovnaní s ostatnými, nie v absolútnych hodnotách.

Ak sa pozrieme na niektoré relevantné experimenty, nájdeme v nich dôkazy podporujúce túto tézu. Ak sa spýtame študentov (ktorí sú vďační respondenti prieskumov, keďže sú extrémne lacní a ľahko dostupní v prostredí, v ktorom sa ekonómovia zväčša pohybujú), či by uprednostnili plat 50 000 dolárov ročne, ak by dostávali všetci ostatní 25 000, alebo 100 000 dolárov ročne, ak by mali ostatní 200 000, tak by prevažovala skupina uprednostňujúca nižšiu absolútnu, ale vyššiu relatívnu sumu. Môžeme sa  tiež zamyslieť nad možnou príčinou tejto preferencie: vyšší sociálny status zaistí mužovi vyšší záujem žien.

Táto skutočnosť je však založená na tom, čo ľudia tvrdia. A  jednou z ekonomických právd známou ako „realizované preferencie“ je, že by sa nemalo brať za bernú mincu to, čo ľudia tvrdia, ale to, čo naozaj robia.

O tejto záležitosti ohľadom relatívneho a absolútneho príjmu máme k dispozícii veľký zdroj dát – imigrantov. Môžeme pozorovať výrazný tok imigrantov z chudobných krajín do bohatých, čo značí, že ľuďom zjavne záleží na ich absolútnych príjmoch. A čo viac, imigranti z chudobných krajín zväčša nepatria k tým najchudobnejším v krajine ich pôvodu. Do Bradfordu neprichádzajú bangladéšski bezzemkovia. Tí totiž jednoducho nemajú dostatok zdrojov na presun a začiatok novej existencie. Imigrantmi v bohatých krajinách sú prevažne ľudia, ktorí sú v ich domovských (chudobných) spoločnostiach relatívne vzdialenejší od dna, pričom po presune začínajú opäť od dna v príjmovej a dokonca aj sociálnej stratifikácii.

Čo teda vo svete reálne vidíme, sú desiatky miliónov ľudí snažiacich sa znížiť svoj relatívny blahobyt, blahobyt v rámci spoločností, v ktorých žijú, a naopak zvýšiť svoj absolútny príjem a blahobyt.

Táto skutočnosť je v rozpore s výskumami deklarovaných preferencií amerických študentov. A ako vraví teória realizovaných preferencií, v prípade rozporu medzi tým, čo ľudia tvrdia, a tým, čo naozaj robia, treba dať väčšiu váhu ich skutočným činom.

Z hore uvedeného vyplýva, že relatívny blahobyt a príjmy sú značne menej významné, než sa tvrdí. Neznamená to, že nie sú vôbec dôležité, ale faktom ostáva, že ak ľudia vymieňajú nižšie relatívne príjmy za vyššie absolútne, tak naozaj nemožno tvrdiť, že iba relatívne príjmy sú tým, na základe čoho uvažujeme a robíme rozhodnutia. Predpoklad zlyhal, lebo skrátka nie je pravdivý.

Článok bol publikovaný na Adam Smith Institute.

Pre INESS preložil Roman Ujbányai

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards