Dlhová brzda by sa mala uvoľniť (Hospodárske noviny)

Rozhodujúce nie je ani samotné číslo dlhu, ktoré je uvedené v zákone, ale ochota parlamentu a vlády dodržiavať fiškálny sľub, vysvetľoval pre Hospodárske noviny dňa 3.5.2013 Radovan Ďurana z INESS.

Dlhová brzda by sa mala uvoľniť (Hospodárske noviny)

Financie. Slovenskej vláde hrozí viazanie výdavkov, a teda škrty tesne pred voľbami.

Nepopulárne škrty tesne pred voľbami – tak takýto scenár hrozí kabinetu Roberta Fica (Smer-SD) už o dva roky. A to práve v čase, keď vlády zvyknú uvoľňovať rozpočet a rozdávať. Má však možnosť, ako sa takejto politicky nepríjemnej situácii vyhnúť. Ak presadí zmenu ústavného zákona o dlhovej brzde.

Problém Ficovej vlády je totiž nárast nášho dlhu, a tým aj sankcie zo zákona, teda spomínané zmrazovanie výdavkov. Ak by sa však podarilo pravidlá, ktoré sú synonymom slovenskej rozpočtovej zodpovednosti, zmierniť, škrtať by sa v takej výraznej miere nemuselo. S tým už čiastočne počíta aj jedna z veľkých ratingových agentúr Moody ‘s. „Pre nárast dlhu a čiastočne aj pre predfinancovanie sa je možné, že vláda sa rozhodne zmeniť dlhovú brzdu,“ povedal analytik agentúry Jaime Reusche. Podľa neho by stačilo dlh očistiť o hotovosť v štátnej pokladnici.

Či sa s takouto možnosťou skutočne počíta, rezort financií nekomentoval. Podľa jeho hovorcu Radka Kuruca ide o vysoko odbornú tému, ktorá patrí do diskusie medzi odborníkmi a nie do politikárčenia.

V súčasnosti sa sankcie zo zákona odvíjajú od hrubého dlhu, teda celkového dlhu štátu. Podľa analytika SAV Vladimíra Baláža je ťažké povedať, či by bolo nastavenie na očistenie dlhu dobrým riešením. „Agentúry pri vypracovávaní ratingov pracujú prevažne s hrubým dlhom. Je to také štandardnejšie.“
Na druhej strane však slovenský dlh nenafukuje len samotné predzásobenie sa pôžičkami. Situáciu nám komplikujú najmä záruky v eurovaloch. Bez nich by zadlženie síce rástlo, celkový dlh by však bol výrazne nižší.

Brzda je ústavný zákon
Napriek tomu odborníci nie sú nápadom meniť zákon nadšení. Ako totiž upozorňuje analytik INESS Radovan Ďurana, rozhodujúce nie je ani samotné číslo dlhu, ktoré je uvedené v zákone, ale ochota parlamentu a vlády dodržiavať fiškálny sľub. „Zmena zákona znamená porušenie tohto sľubu, čo je negatívny signál tak pre občanov, ako aj pre investorov.“ Aby však vláda mohla tento ústavný zákon zmeniť, potrebovala by podporu opozície, ktorá sa v minulosti k takýmto návrhom stavala rezervovane.

Na stole je podpora rastu
Faktom je, že pri miernejších sankciách, a teda aj miernejších potrebných škrtoch by malo Slovensko možnosť podporiť ekonomický rast. A to je práve agenda, za ktorou stojí nielen veľká časť európskych politikov spolu s Ficom. Ak totiž ekonomika rastie rýchlejšie, klesá aj pomer dlhu k HDP aj bez konsolidačných opatrení.

Samotné znižovanie deficitu pritom bolo doteraz na Slovensku pomerne úspešné. Vlani sme podľa európskeho štatistického úradu Eurostat dosiahli deficit na úrovni 4,3 percenta. Plány v rozpočte boli o tri desatiny vyššie, Moody’s dokonca odhadovala päťpercetný deficit.

Táto štartovacia pozícia nám uľahčí aj tohtoročnú konsolidáciu. Napriek tomu je podľa analytika NextFinance Jiřího Cihlářa pritom slovenské uťahovanie opaskov príliš rýchle, pretože má veľmi negatívny dosah na reálnu ekonomiku.

Marcela Šimková, Michaela Kušnírová

Hospodárske noviny, 3.5.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards