Dáni vzdali boj proti nezdravému jedlu, znížia aj daň na pivo (Sme)

Inštitút INESS tvrdí, že zavedenie 20­-percentnej dane napríklad na sladené nápoje by znížilo index telesnej váhy vysoko obéznych len minimálne - zo 40 na 39,98, cituje INESS denník Sme dňa 3.5.2013.

Dáni vzdali boj proti nezdravému jedlu, znížia aj daň na pivo (Sme)

Zistili, že dane na nezdravé jedlo sú škodlivé. Zvyšujú nezamestnanosť a odlievajú spotrebu do Nemecka. Slovenská vláda o zavedení daní z nezdravého jedla neuvažuje - problém je definovať, čo je nezdravé jedlo.

BRATISLAVA. Daňový boj proti nezdravému jedlu v Dánsku sa definitívne skončil.

Dáni rozhodli, že daň zo sladených nápojov od júla znížia na polovicu a od januára budúceho roka ju zrušia úplne. Ide pritom o daň, ktorú krajina zaviedla ešte v 30. rokoch minulého storočia.

Dánski spotrebitelia tak platia z každého litra sladeného nápoja štátnemu rozpočtu 22 centov. Vláda očakáva, že príde z rozpočtu o 60 miliónov eur ročne.

Nefunguje ani špeciálna 25-percentná daň na pivo. Od júla sa bude na pivo v Dánsku vzťahovať len tradičná 15­percentná sadzba.

Opatrenia sú súčasťou plánu stredoľavej vlády Helle Thorning-Schmidtovej na podporu ekonomiky. Rozhodlo sa o znížení dane z príjmov právnických osôb z 25 na 22 percent, daňové úľavy získajú aj rekonštrukcie domov, financovanie novej výstavby či vzdelávanie dospelých.
Daň z tuku je minulosť

Zrušenie dane na sladené nápoje prichádza pol roka po tom, ako sa Dáni vzdali extra zdanenia nezdravého jedla.

Vláda chcela pôvodne obmedziť obezitu, ktorou trpí trinásť percent Dánov a každý druhý trpí nadváhou. Vyššie dane vydržali len rok.

Zistilo sa, že dane škodia potravinárom, ktorým padá dopyt a rastie administratíva spojená s vypočítaním dane.

Daňami zdraželi o deväť percent potraviny, ktoré obsahujú viac ako 2,3 percenta nasýtených mastných kyselín. Šlo o zmrzlinu, sladkosti, mäso, maslo, oleje či mliečne výrobky.

Dáni sa vynašli. Dánska potravinárska asociácia tvrdí, že sladkosti, pivo a sladené nápoje preto nakupovalo u Nemcov až 57 percent domácností. Cezhraničné nákupy boli bežné už pred zavedením dane, nemecké obchody majú tradične širšiu ponuku a nižšie ceny. Po zvýšení dane sa však nájazdy k susedom dramaticky zvýšili.

Ťažili z toho nemecké supermarkety v blízkosti hraníc. Na parkovisku pred Sky Supermarketom stojí polovica áut s dánskou poznávacou značkou. „Nezvykneme napríklad kupovať syr doma, rozdiel v cene je až 30 percent,“ povedala pre denník The Wall Street Journal Dánka Anitha Nissen.

V prospech zrušenia dane hovorilo aj to, že kým ich zdravotný stav sa v dôsledku pokút pre nezdravé jedlá nezmenil, o prácu to obralo mnoho ľudí.
Smer extra daň neplánuje

Polemika o zdanení nezdravého jedla prebehla aj u nás za čias vlády Ivety Radičovej, hlas odporcov bol už vtedy silnejší.

Ani súčasná vláda na tom nechce nič meniť. „Neplánujeme to,“ povedal poradca ministra financií Radko Kuruc. Odvolal sa na štúdiu Inštitútu finančnej politiky (IFP) z minulého roka.

Vláda by podľa nej pri zavádzaní takej dane narazila na problém s pomenovaním, čo presne zdaniť. „Definovanie základu dane, a teda nezdravých potravín je zložitá záležitosť. Neexistuje konsenzus o tom, ako efektívne stanoviť hranice (najmä pri tukoch), ktoré by určili, aké produkty a v akej miere by podliehali zdaňovaniu,“ tvrdí IFP.

To znamená, že ak by ministerstvo určilo na zdaňovanie len úzku skupinu potravín, spotrebitelia si nájdu na trhu alternatívu – látky nahrádzajúce chuť zdanenej potraviny.

Naopak, ak by určilo skupinu potravín až príliš široko, postihlo by aj potraviny, ktoré možno považovať za zložky nevyhnutnej spotreby – daň by tak postihla najcitlivejšie sociálne znevýhodnené skupiny ľudí.

Inštitút INESS tvrdí, že zavedenie 20­-percentnej dane napríklad na sladené nápoje by znížilo index telesnej váhy vysoko obéznych len minimálne - zo 40 na 39,98.

 
Daň pre nezdravé jedlá zaviedli aj iné krajiny

Príklady vybraných krajín

Fínsko: limonáda, džúsy, balená voda s výnimkou prírodnej minerálnej vody – sadzba je 7,5 centu za liter. Obezitou podľa OECD trpí 800­tisíc Fínov z 5,4 milióna.

USA: sýtené a sladené nápoje, sladkosti, jedlo vo fast-foodových reštauráciách sa líši v konkrétnych štátoch. Obezitou trpí podľa OECD 35 percent Američanov.

Maďarsko: za liter energetického nápoja platia navyše 250 forintov, za sladené nápoje päť forintov, za sladkosti 100 forintov a za slané jedlo ako čipsy 200 forintov. V krajine asi s desiatimi miliónmi obyvateľov je podľa OECD asi 1,94 milióna obéznych ľudí.

Lotyšsko: káva (1,42 eura za kilo) a nealko nápoje (5 centov za liter). Obezitou trpí asi 15 percent Lotyšov.

Dánsko: priplatili si 2,4 eura za kilogram čokolády, pri mäse, mliečnych výrobkoch, oleji na varenie, živočíšnom tuku si za kilogram priplatili 30 centov. Z 5,5 milióna obyvateľov podľa OECD trpí obezitou 745-tisíc ľudí.

Francúzsko: energetické nápoje podliehajú vyššiemu zdaneniu (od roku 2012 sa sadzba zvýšila z 5,5 % na 19,6 %)

Jozef Tvardzik

Sme, 3.5.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards