Koniec karuselom (.týždeň)

Ako povedal Richard Ďurana z INESS pre .týždeň dňa 10.3. 2013, snahy o využívanie legálnej daňovej optimalizácie by sa mali vnímať ako signál daňovníkov štátu, že verejné výdavky sú vysoké, rastú neprimeraným tempom a štát nimi plytvá.

Koniec karuselom (.týždeň)

Daň z pridanej hodnoty je vďačným terčom daňových podvodov a únikov. Finančná správa má záujem zamedziť im a zlepšiť výber DPH. Keby sa jej to podarilo, mohli by sa daňové sadzby v budúcnosti vrátiť na úroveň pred ich zvýšením garnitúrou Roberta Fica?

Nie je možné, aby minister financií, ktorého každý pozná, dostal v reštaurácii neplatný doklad. Nie je možné, aby predsedovi vlády stavebná firma ponúkla uskutočnenie stavebnej úpravy s tým, že či to môže urobiť bez faktúry, teda bez zaplatenia DPH.“ Tieto slová premiéra Roberta Fica zazneli minulý týždeň na ôsmej výročnej regionálnej konferencii Americkej obchodnej komory (AmCham) o budúcnosti výberu daní v stredovýchodnej Európe. Podľa predsedu vlády je na Slovensku „módou neplatiť dane“. No problém je v skutočnosti zrejme oveľa hlbší. Na Slovensku zlyháva nepísaná spoločenská zmluva medzi občanmi a ich štátom. Ľudia hľadajú schodné cestičky, ako neplatiť dane štátu, ktorý nimi namiesto poskytovania kvalitných verejných služieb plytvá – alebo ich priamo rozkrádajú politici a stranícki sponzori. Podobný vývoj v Grécku viedol k dlhovej katastrofe, z ktorej sa juhoeurópska krajina spamätáva už tri roky.

„Od roku 2005 narástli verejné výdavky na Slovensku asi o polovicu,“ hovorí riaditeľ Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Richard Ďurana. „Je tento nárast adekvátny? Majú ľudia pocit, že sa náležite zlepšili aj verejné služby?“ INESS prevádzkuje od roku 2007 projekt plytvanie.sk, ktorý monitoruje medializované prípady neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi zo strany predstaviteľov verejnej správy. Tých prípadov sa doposiaľ nazbierala asi tisícka v hodnote spolu 3 miliardy eur. „Na porovnanie, len tento rok vláda plánuje na dani z príjmov právnických osôb vybrať 2 miliardy eur,“ ozrejmuje Ďurana. Snahy o využívanie legálnej daňovej optimalizácie by sa podľa jeho názoru mali vnímať ako signál daňovníkov štátu, že verejné výdavky sú vysoké, rastú neprimeraným tempom a štát nimi plytvá. Na druhej strane Ďurana priznáva, že problémom sú daňové podvody a rôzne nezákonné úniky na daniach, keď na kriminálne konanie hŕstky jednotlivcov doplácajú všetci ostatní.

.zlepšiť výber

Zmeniť postoj verejnosti k plateniu daní by chcel prezident Finančnej správy SR František Imrecze. Na svoj post prišiel v máji 2012 zo súkromnej sféry. Viedol slovenskú pobočku nemeckej softvérovej spoločnosti SAP. Aj jemu sa už stalo, že mu ponúkli v reštaurácii falošný bloček. „Ide o typické podvody s elektronickými registračnými pokladnicami,“ vysvetľuje. Zákazník dostane takzvaný predbežný bloček, ktorý v podstate nejde z fiškálneho modulu pokladnice. Málo zákazníkov vie rozoznať predbežný bloček od finálneho. „Predbežný bloček musí byť označený, čím sa dá jednoducho rozoznať. No občan si to musí všimnúť,“ ozrejmuje Imrecze.

Stáva sa, že na bločku nie je uvedené ani to, že je predbežný. Typicky napríklad môže chýbať logo ministerstva financií, čo znamená, že bloček je neplatný. Zákazník teda zaplatí kávu, no tieto peniaze sa nedostanú do účtovníctva reštaurácie. Podnikateľ, ktorý má nezdanený príjem, tým získava nečistú konkurenčnú výhodu na trhu voči ostatným podnikateľom, poctivo platiacim dane. K tomu treba pridať skutočnosť, že takéto nezdanené príjmy vytvárajú diery v štátnom rozpočte. A tie musia byť zaplátané z príjmov ostatných. „Keď sa s takým niečím ako zákazník stretnem, riešim to veľmi jednoducho. Vypýtam si bloček z fiškálneho modulu elektronickej registračnej pokladnice a na miske s účtom rovno nechávam svoju vizitku,“ hovorí Imrecze s úsmevom. Problém sa snaží riešiť systémovo: „Dramaticky sme zmenili systém kontrol elektronických registračných pokladníc. Sústreďujeme sa na zóny s vysokou spotrebou ako centrá veľkých miest či nákupné zóny vo veľkých mestách.“

Podvody s bločkami sú len jedným spôsobom, ako sa vyhnúť plateniu DPH. Táto daň patrí k hlavným príjmom štátnej pokladnice, no horšie ako na Slovensku sa z členských krajín Európskej únie vyberá už len v Grécku. Presne pred rokom Inštitút finančnej politiky (IFP) zverejnil široko medializovanú analýzu s názvom Odhad straty príjmov z dane z pridanej hodnoty. Podľa nej v roku 2010 štát nedokázal vybrať takmer 36 percent z DPH, teda asi 2,3 miliardy eur. Kým v rokoch 2000 až 2005 sa straty zo slabého výberu DPH pohybovali pod 20 percentami, od roku 2006 toto percento postupne narastalo. Pokiaľ by SR dosahovala efektívnosť výberu dane z pridanej hodnoty aspoň na úrovni priemeru krajín EÚ, zvýšili by sa jej výnosy o 1,1 miliardy eur. Je zrejmé, že v čase tlaku na konsolidáciu verejných financií sú potenciálne výnosy zo zlepšenia výberu DPH pre vládu veľkým lákadlom. Veď aj na konferencii AmCham zaznievalo, že rozumnejšie je zlepšovať výber daní ako ich zvyšovať.

.proti daňovým podvodom

Druhá vláda Roberta Fica schválila minulý rok v máji Akčný plán boja proti daňovým podvodom. Obsahuje 50 opatrení, ktoré mali byť realizované postupne, v troch etapách, počas rokov 2012, 2013 a 2014. Z toho, čo sa už podarilo urobiť, František Imrecze vyzdvihuje napríklad zavedenie nového trestného činu marenia výkonu správy dane s účinnosťou od 1. októbra 2012: „Často sa v praxi stávalo, že daňový subjekt pod hrozbou dorubenia dane maril výkon správy dane tým, že ničil účtovné doklady, udával nepravdivé údaje o svojich obchodných transakciách, nevedeli sme ho zastihnúť a podobne.“ Takýto trestný čin môže páchateľa dostať za mreže až na osem rokov, ak ním spôsobí značnú škodu alebo ho spácha ako člen nebezpečného zoskupenia.

Boj s daňovými podvodmi prináša so sebou výzvu, ako zlepšiť výber daní tak, aby zároveň nerástlo administratívne zaťaženie a ďalšie náklady poctivých podnikateľov. Slovensko sa v rebríčku Doing Business 2013 v administratívnej náročnosti, spojenej s platením daní, nachádza na nezávideniahodnom stom mieste. Až 207 hodín ročne strávi podnikateľ papierovaním okolo daní, z toho 103 hodín len s DPH. Otázniky okolo administratívnej náročnosti zaznievali napríklad v súvislosti so zábezpekou, ktorú majú skladať podnikatelia, registrujúci sa ako platitelia dane z pridanej hodnoty. Výška zábezpeky sa pohybuje od tisíc do 500-tisíc eur a podnikateľovi sa vráti po roku od registrácie. Vypočítava ju softvér Finančnej správy na základe 59 kritérií. Zásadné sú daňové dlhy z minulosti, nedoplatky, alebo nemožnosť správcu dane nakontaktovať sa na podnikateľa.

Imrecze tvrdí, že zábezpeka nezvyšuje administratívne zaťaženie. Podnikateľovi, ktorý má bezproblémovú podnikateľskú minulosť a chce si založiť ďalšiu spoločnosť, určí daňový úrad zábezpeku vo výške nula eur a normálne dostane registráciu na DPH. Jedinou komplikáciou sú lehoty, ktoré Finančná správa potrebuje, aby preverila minulosť podnikateľa. „Zábezpeky sme doteraz určili v menej ako desatine prípadov žiadateľov o registráciu na DPH,“ vysvetľuje Imrecze. „Státisícové zábezpeky boli určené len v jednom – dvoch prípadoch, pri ktorých zrejme ide o klasické biele kone, čo si chceli založiť ďalšie firmy.“

.kobrou na karusely

Podvody s DPH majú často podobu takzvaných karuselových obchodov. Predstavme si napríklad firmu z Maďarska, ktorá dodá fiktívny tovar slovenskej firme. Tá je v skutočnosti riadená nastrčeným bielym koňom. Maďarská firma neodvedie daň, lebo pre ňu ide o vývoz, ktorý je od DPH oslobodený. Slovenský biely kôň taktiež daň neodvedie, aj keď ju prizná, z čoho potom na konci reťazca vzniká nárok na nadmerný odpočet zo štátneho rozpočtu. Firma predá tovar jednému alebo viacerým ďalším subjektom, ktoré sú nastrčené, aby urobili celý reťazec neprehľadným. Posledný z tých subjektov si voči štátu uplatní nadmerný odpočet na DPH, ktorá však nebola nikdy bielym koňom na začiatku reťazca odvedená. Posledný v reťazci taktiež simuluje predaj tovaru ďalšej firme v inom členskom štáte EÚ. Opäť ide o vývoz, oslobodený od dane.

V praxi do karuselových podvodov môžu byť zapojené desiatky firiem. K dodávkam tovaru v skutočnosti nedochádza, vystavujú sa len faktúry. Niekedy môže dôjsť ku kombinácii reálnych a fiktívnych dodaní tovaru, aby sa podvod lepšie zamaskoval. Karuselové podvody sú špecifické, aj pokiaľ ide o tovary, s ktorými sa obchoduje. Ide zväčša o komodity, ktoré sa dodávajú vo veľkých objemoch a relatívne rýchlo sa spotrebujú, takže sa ich dodanie ťažko dokazuje. Môže ísť napríklad o mäso, obilie, cukor či kávu. Nie je náhoda, že práve o tieto komodity išlo aj v niekoľkých medializovaných prípadoch, ktoré počas uplynulých mesiacov odhalila takzvaná daňová kobra. Ide o spoločný projekt polície a Finančnej správy, ktorý od polovice vlaňajška zabránil daňovým únikom vo výške asi 60 miliónov eur.

Imrecze vyzdvihuje aj ďalšie opatrenia, ktoré majú zredukovať priestor pre daňové podvody. Od 1. januára 2013 je účinné obmedzenie hotovostných platieb medzi dvoma právnickými osobami na 5-tisíc eur a medzi fyzickými osobami, ktoré nepodnikajú, na 15-tisíc eur. Na internetovej stránke Finančnej správy je verejný zoznam asi 1 400 spoločností, ktoré splnili podmienky, aby im bola odňatá registrácia na DPH. Aktualizovaný bude každý mesiac. Zoznam rizikových subjektov a spoločné nerozdielne ručenie za daň majú viesť podnikateľov k tomu, aby si overovali, s kým obchodujú. Transparentnosť medzi podnikateľmi má zlepšiť aj rating daňových subjektov, v rámci ktorého budú firmy známkované v oblastiach finančnej a daňovej stability, darcovstva, prípadne podľa toho, či sa môžu zapájať do verejného obstarávania.

Od 1. januára 2014 má fungovať elektronický kontrolný výkaz DPH. Podnikatelia v ňom budú posielať okrem iného aj zoznam transakcií, z ktorých si daň vypočítali. Malo by to obmedziť vystavovanie fiktívnych faktúr. Neskoršie by Finančná správa na základe údajov z elektronického kontrolného výkazu chcela podnikateľom aj priamo počítať daňové priznania na DPH. Pripravovaná bločková lotéria má zase verejnosť motivovať, aby si všímala, či v obchodoch dostáva pri platení riadny doklad.

.nižšie dane?

Zlepšenie výberu daní je aj v záujme opozície. Marcel Klimek, ekonomický expert Novej väčšiny pripomína, že takmer všetky štáty EÚ vyberajú DPH lepšie ako my. Preto sa nemôžeme sťažovať, že nie je od koho preberať know-how: „Treba tam jednoducho poslať našich ľudí, nech sa učia.“ Zaujímavým príkladom je podľa neho Belgicko, ktorému sa v roku 2002 podarilo z roka na rok znížiť škody, spôsobené karuselovými podvodmi o 80 percent vďaka využitiu data miningu. Špecializovaný softvér umožňuje odhaľovať podvody už v zárodku vďaka analýze veľkých súborov dát.

V konečnom dôsledku väčšina nápadov z akčného plánu vlády je inšpirovaná úspešnými zahraničnými skúsenosťami. Bolo by nepochybne prínosné, keby sa podarilo ministerstvu financií a Finančnej správe zamedziť daňovým podvodom a zlepšiť výber DPH. Lenže je ťažké očakávať pri tejto vláde – aj v prípade lepšieho výberu daní – návrat k pôvodným daňovým sadzbám. Skôr je pravdepodobné, že Smer prípadné vyššie príjmy minie na vyššie verejné výdavky.

Lukáš Krivošík

.týždeň, 10.3.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards