Investičné stimuly - prebúdzajú, či zabíjajú podnikanie a ekonomiku? (Aktuality.sk)

Vidíme tisíce pracovných miest v automobilkách, ale nevidíme tisíce, možno desaťtisíce pracovných miest, ktoré vďaka zvýšeným daniam, kvôli nákladom na stimuly nevznikli. Pre porovnanie, minulý rok boli priznané stimuly vo výške 121 miliónov eur, na druhej strane vyššie odvody pre živnostníkov, ktoré sú pre mnohých z nich likvidačné, majú do rozpočtu priniesť 70 miliónov, kritizoval investičné stimuly dňa 1.3. 2013 pre Aktuality.sk Martin Vlachynský z INESS. 

Investičné stimuly - prebúdzajú, či zabíjajú podnikanie a ekonomiku? (Aktuality.sk)

Investičné stimuly sa deklarujú ako štartéry zamestnanosti, ako niečo, čo rozhoduje o príchode či zotrvaní strategického partnera. Vlády o stimuloch hovoria ako o čarovnom prútiku, ktorý dokáže riešiť zamestnanosť aj hladových dolinách. Aká je však realita? Ani zďaleka tak ružová.

Vláda na včerajšom zasadnutí rozhodla o zvýšení maximálnej intenzity investičnej pomoci a výšky investičnej pomoci. Podľa ministerstva hospodárstva to umožní dať väčší balík peňazí do hospodárstva s vyššou pridanou hodnotou. Po novom teda dostanú vybraní tzv. strategickí investori maximálne 10 miliónov eur pre investičný zámer v priemyselnej výrobe 5 miliónov v oblasti technologického centra. „Maximálnu výšku investičnej pomoci, ktorú umožňujú pravidlá upravujúce poskytovanie investičnej pomoci, sa navrhuje poskytovať iba v okresoch, kde priemerná miera evidovanej nezamestnanosti je vyššia ako 150 % priemernej miery nezamestnanosti v Slovenskej republike,“ vysvetľuje zámer ministerstvo: „V okresoch, kde je priemerná miera evidovanej nezamestnanosti nižšia ako priemer nezamestnanosti v Slovenskej republike, sa pre investičné zámery spadajúce do odvetví priemyselnej výroby a cestovného ruchu nebude poskytovať investičná pomoc formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta. Investičná pomoc formou dotácie na obstaraný dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok sa navrhuje poskytovať pre investičné zámery v oblasti technologických centier vo všetkých okresoch a pre investičné zámery v priemyselnej výrobe, cestovom ruch v okresoch, kde priemerná miera evidovanej nezamestnanosti je vyššia ako 125 % priemernej miery nezamestnanosti v Slovenskej republike.“

Toto sú plány. Realita posledných rokov však v oblasti pozitívnych vplyvov investičných stimulov na slovenské podnikateľské prostredie a financie štátu nie je však úplne bezproblémová. Je pravdou, že stimuly pritiahli zamestnávateľov, ktorí zamestnali isté, pomerne vysoké percento ľudí, ale za akú cenu. Analytici INESSu sú dokonca presvedčení, že investičné stimuly nevytvárajú nové hodnoty, ale produkujú čistú stratu kvôli poškodzovaniu existujúcej konkurencie, „kradnutiu“ vysokokvalifikovaných zamestnancov, deformácii štruktúry investície, deformácii štruktúry ekonomiky či reťazeniu stimulov. Odmietajú tiež tvrdenie, že by vlády pomáhali stimulmi práve chudobnejším regiónom: „Stimuly nesmerujú primárne do chudobných regiónov. Od roku 2002 smerovalo do okresov, ktoré mali podpriemernú nezamestnanosť, o 120% viac prostriedkov na stimuly ako do okresov s nadpriemernou nezamestnanosťou a naplánovalo sa tam vytvoriť o 83% viac pracovných miest. Vedú košické okresy, Žilina a bratislavské okresy.“

Argumenty, že strategickí zamestnávatelia, napríklad v automobilovom priemysle, vytvorili vďaka stimulom tisícky pracovných miest, sú podľa analytika INESSu Martina Vlachynského nedostatočné: „Vidíme tisíce pracovných miest v automobilkách, ale nevidíme tisíce, možno desaťtisíce pracovných miest, ktoré vďaka zvýšeným daniam, kvôli nákladom na stimuly nevznikli. Pre porovnanie, minulý rok boli priznané stimuly vo výške 121 miliónov eur, na druhej strane vyššie odvody pre živnostníkov, ktoré sú pre mnohých z nich likvidačné, majú do rozpočtu priniesť 70 miliónov.“ Kritici stimulov vo svete hovoria aj o nespravodlivosti, pretože stimuly dostanú vybrané spoločnosti a skladáme sa na ne všetci. Spomenúť môžeme dnes už nebohého Jamesa Buchanana, amerického ekonóma a nositeľa Nobelovej ceny, ktorý bol veľkým kritikom akýchkoľvek zvyšovaní nákladov na projekty, ktoré uprednostňujú voliči, daňové úľavy na preferované projekty a podobne. Považoval to za nezdravý zásah do podnikateľského prostredia.

Analytici INESSu zastávajú názor, že je treba zrušiť stimuly a postupne znižovať dane. Stimuly totiž vedú k lobingu a politickým dohodám. Podobne cez progresívne znižovanie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov vidia cestu, ako podporiť chudobnejšie regióny. 

Treba si uvedomiť jednu veľmi zásadnú vec. Na jedno vytvorené pracovné miesto vychádza priemerný náklad 30 939 eur (932 tisíc Sk). Ako prezrádza analýza, štát by miesto toho mohol vyplácať s rovnakým nákladom čistú mediánovú mzdu 530 eur po dobu takmer päť rokov toľkým ľudom, koľko pracovných miest bolo prisľúbené vytvoriť. “Teda zhruba celému Zvolenu. V zozname stimulov nájdeme 17 projektov s nákladom 50 000 eur a viac na jedno pracovné miesto, vrcholom je náklad 324 563 eur na jedno pracovné miesto. Z okresov bol obzvlášť náročný Žilinský, kde osem projektov vytváralo pracovné miesta s priemerným nákladom 64 333 eur,” uvádza INESS.

Vláda sa opäť snaží riešiť nárast nezamestnanosti stimulmi a opäť sa ujdú len niektorým zamestnávateľom. Otázka ostáva, či by strední podnikatelia, či živnostníci nedokázali s podobnými stimulmi vyriešiť otázku zamestnanosti na Slovensku efektívnejšie a rozumnejšie.

Aktuality.sk, 1.3.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards