ZOH 2022 na Slovensku: Ideme do toho! Kam a za koľko? (Šport)

Všetky olympiády za posledných 50 rokov, letné aj zimné, skončili v hlbokej strate. Ako ukázali výskumníci z Oxfordskej univerzity, olympiáda je finančne najriskantnejšie podujatie, aké existuje, oveľa riskantnejšie ako iné vládne megaprojekty typu výstavba diaľnic či vodných priehrad. Reálne náklady na usporiadanie olympiády prevyšovali pôvodne plánované za uplynulých 50 rokov priemerne o 324%, povedal pre denník Šport dňa 7.2. 2013 Richard Ďurana z INESS. 

ZOH 2022 na Slovensku: Ideme do toho! Kam a za koľko? (Šport)

Ideme do toho, povedal na margo spoločnej olympijskej kandidatúry Slovenska a Poľska na zimné olympijské hry v roku 2022 premiér Robert Fico a hoci svoj názor podporuje aj dôvodmi v prospech olympiády, argumenty nechýbajú ani odporcom uskutočnenia časti ZOH 2022 v Jasnej, Poprade a Liptovskom Mikuláši.

SAMI LEN VEĽMI ŤAŽKO

Po neúspešných pokusoch zorganizovať u nás zimnú olympiádu (prvýkrát boli Vysoké Tatry v hre o ZOH 1984, ale ich sľubné šance stopla československá komunistická vláda, potom sa pokúšal Poprad-Tatry o ZOH 2002 a 2006) sa Slovensku naskytá ďalšia šanca. Tentoraz nie ako hlavnému organizátorovi hier, ale spoluorganizátorovi. Menší partner znamená predovšetkým menšiu zodpovednosť a menšie výdavky, čo je zrejme kombinácia, pri ktorej sa podlamujú nohy aj nášmu premiérovi, ministrovi školstva a vedeniu Slovenského olympijského výboru (SOV).

"Slovensko ako individuálna krajina nemá nikdy šancu uspieť s kandidatúrou, Poprad-Tatry sa o to pokúšal neúspešne dvakrát," hovorí premiér Róbert Fico. "Ponuka na spoločný postup s Poľskom dáva zrazu tejto ambícii podstatne reálnejší obsah, preto sa ňou treba vážne zaoberať."

Vzťah s Poľskom z hľadiska ZOH upresňuje generálny tajomník SOV Jozef Liba: "My nejdeme kandidovať na ZOH 2022, ani ich usporiadať ako celok. My sme ochotní podať Poliakom pomocnú ruku pri organizácii športových súťaží v alpských lyžiarskych disciplínach, ktoré nie sú schopní v Poľsku uskutočniť, akrobatickom lyžovaní a v organizovaní jednej skupiny hokejového turnaja mužov, prípadne aj žien. V tomto duchu musia byť chápané všetky súvislosti spojené s touto témou. Treba jasne povedať, že iniciatíva vzišla z poľskej strany. Slovensko na ňu len reaguje."

Samozrejme, treba odlišovať kandidatúru a samotnú organizáciu OH v prípade, ak by bola kandidatúra úspešná - a ten finančný rozdiel je rádový. Kým na celú organizáciu ZOH sa uvažuje so sumou približne 2 miliardy eur, čo by znamenalo pre slovenský rozpočet okolo 300 miliónov eur, fáza kandidatúry by nás stála približne 5 až 6 miliónov eur.

PREČO ÁNO?

Napriek povedanému v čase, keď vláda musí riešiť dopady európskej ekonomickej krízy, rastie nezamestnanosť a o svoje vyššie platy sa hlási viacero profesijných skupín, prichádzajú takéto hry ako na zavolanie. Pretože okrem reálnych pozitív táto téma môže slúžiť aj na odpútanie pozornosti od ťaživej ekonomickej situácie a prilepšenie firmám podnikajúcim v cestovnom ruchu (Čo i len trochu zasvätený človek dobre vie, ktorá finančná skupina bude z organizovania ZOH v Jasnej najviac profitovať...).

Podľa premiéra Fica by spoločné ZOH s Poľskom znamenali obrovskú reklamu pre Slovensko, šancu na rozvoj cestovného ruchu a výrazné skvalitnenie športovej infraštruktúry. Výsledkom by boli dva nové zimné štadióny v Poprade a Liptovskom Mikuláši, olympijská dedina zrejme v areáli mikulášskej vojenskej akadémie, prestavba letiska v Poprade a vyriešenie dopravného spojenia (zrejme koľajového) do Demänovskej doliny. Vysoké sumy by sa museli investovať aj do dopravy a infraštruktúry celej Demänovskej doliny a Jasnej.

"Navyše všetky projekty bude potrebné budovať bezbariérovo, pretože po skončení olympijských hier by sa v rovnakých priestoroch uskutočnila aj zimná paralympiáda," upozorňuje Fico.

Podľa ministra školstva Dušana Čaploviča sú hry investíciou do budúcnosti, príležitosťou investovať do hotelierstva, cestovného ruchu, športovísk aj zo súkromných, nielen verejných zdrojov.

"Najväčšie požiadavky vzniknú po roku 2017 a som presvedčený, že kríza nebude naveky, že svet sa spamätá...," myslí si šéf rezortu školstva. Podľa Čaploviča by sa organizovanie hier prejavilo pozitívne aj v raste pracovných príležitostí a zlepšení mzdovej situácie v oblasti služieb.

Minister financií Peter Kažimír však upozorňuje, že vzhľadom na stav verejných financií a ekonomickú situáciu, v akej sa Slovensko nachádza, nie je možné ísť do megalomanských projektov.

"Potrebné je zamerať sa najmä na výstavbu infraštruktúry, ktorú by aj bez olympijských hier bolo potrebné vybudovať, a ktorá by slúžila nielen športovcom počas olympiády, ale aj obyvateľom Slovenska po jej skončení," upozorňuje minister financií.

PREČO NIE?

Opačný názor na organizáciu ZOH majú viacerí ekonómovia a ochranári (názor Mikuláša Hubu sme uverejnili včera). Hranične odmietavý postoj vyjadril riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie (INESS) Richard Ďurana, ktorý považuje prípadnú organizáciu ZOH 2022 u nás za ekonomickú samovraždu.

Podľa Ďuranu je dokonca olympiáda len krátkodobým posilnením pocitu národnej hrdosti, ktoré si môžu dovoliť len buď veľmi bohaté, alebo veľmi nezodpovedné krajiny. Svoj kritický postoj opiera nielen o skúsenosti s doterajším zimnými olympiádami: "Reálne náklady na usporiadanie hier prevyšovali pôvodne plánované za uplynulých 50 rokov priemerne o 324 percent."

Uvádza aj fakty, podľa ktorých boli olympiády, ktoré usporiadali ďaleko transparentnejšie a zodpovednejšie krajiny ako Slovensko, a pritom pôvodné rozpočty sa navýšili až o 800 percent. Kanaďania napríklad splácali dlhy z olympiády v Montreale 1976 dlhých 30 rokov.

Ďurana pri odmietavom postoji spomína aj súčasné ekonomické možnosti Slovenska, keď vláda nemá žiadne zdroje na usporiadanie olympiády a v tomto roku plánuje hospodáriť so stratou 2,2 miliardy eur.

"Prínos z domácich i zahraničných návštevníkov Bratislavy počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji pred dvoma rokmi predstavoval v porovnaní s nákladmi úbohých 10,7 milióna eur - pritom len náklady na opravu zimného štadióna predstavovali 96 miliónov," pripomína.

Aj riaditeľ INEKO Peter Goliaš poukazuje na zahraničné skúsenosti, podľa ktorých usporiadanie veľkých športových podujatí a osobitne olympijských hier je z pohľadu návratnosti zdrojov riskantný projekt.

"Slovensko zápasí s rastúcim verejným dlhom, keď prelamujeme dlhové brzdy dané zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Výdavky na olympiádu by pravdepodobne boli hradené z ďalšieho dlhu, čím by sa ešte viac zhoršila udržateľnosť verejných financií," tvrdí Goliaš.

MOŽNO ÁNO, ALE...

Menej vyhranený postoj deklaruje Ján Marušinec z M.E.S.A.10, tiež ho však podmieňuje istými predpokladmi: "Nemusí ísť nevyhnutne o zlý nápad alebo stratový projekt, je však potrebné držať sa pri zemi a okrem marketingových zvážiť aj ekonomické, sociálne, environmentálne a iné vplyvy a je potrebné vypočuť hlas verejnosti a rôznych záujmových skupín."

Marušinec uprednostňuje mix verejných a súkromných investícií, kľúčová však bude podľa neho ich dlhodobá udržateľnosť. Čiže celý projekt treba koncipovať tak, aby nám po skončení šou neostalo mestečko duchov, ale aby sa infraštruktúra naďalej rozumne využívala a neprodukovala straty po ďalšie desaťročia.

BEZ (ODBORNEJ) DISKUSIE?

Na rozdiel od vyspelých západných krajín, kde sa na usporiadanie olympijských hier pýtajú svojich občanov v referende (Švajčiarsko a Nórsko navyše patria k najbohatším krajinám sveta - možno aj preto, že o takýchto projektoch nerozhodujú bez občanov, lebo rozhodujú o použití ich financií), na Slovensku niečo podobné zrejme nehrozí.

Vláda by o kandidatúre mala rozhodnúť na niektorom zo svojich februárových rokovaní a aj minister Dušan Čaplovič má vo veci jasno: "Každá vecná diskusia je potrebná. Teraz, keď sme sa spojili s Poľskom, nič nám nebráni v tom, aby sa verejné diskusie zintenzívnili. Nie však na báze olympiáda áno - nie, ale v rovine: olympiáda áno, avšak efektívne a dynamicky."

Pripustil však, že by sa o zimnej olympiáde mohlo rozhodnúť aj v referende. Podľa ministra by sa však hlasovanie malo v takom prípade obmedziť len na región, kde by sa súťažilo. Posun k referendu je určite pozitívny krok, ak by sa však mali ZOH 2022 zaplatiť do veľkej miery z verejných zdrojov, bude sa týkať peňaženiek väčšiny daňovníkov - nemalo by sa väčšiny občanov týkať aj hlasovanie?

Predseda vlády na otázku vecnej diskusie pred rozhodnutím o kandidatúre neodpovedal, skôr sa zameral na kritiku kritikov: "Napriek tomu, že som už dosť imúnny voči znevažovaniu prakticky všetkého, čo robím, očakával som, že ponuka od Donalda Tuska bude mať širšiu politickú podporu. Opakuje sa však šablóna, podľa ktorej mi opoziční politici odkazujú, že mám kandidatúru zaplatiť z vlastného vrecka, že to je len výmysel, aby som prekryl krízové javy. Takto kričali aj vtedy, keď sme začali stavať národný hokejový štadión. Dnes je to športový a kultúrny superstánok, z ktorého sa teší celé Slovensko, a z tribún ktorého jačia na hokejistov alebo Stinga aj moji opoziční priatelia."

KTO TO ZAPLATÍ?

Nájsť niekoľko miliónov eur na spoločnú kandidatúru nebude ani pre vládu hospodáriacu s deficitom až taký dramatický problém - napokon len na navrátilcoch z druhého piliera získala o niekoľko desiatok miliónov eur viac, ako očakávala. S rádovo inými sumami by sa narábalo/prerozdeľovalo, ak by poľsko-slovenská kandidatúra bola úspešná. Avizovaných 300 miliónov eur, hoci by aj bola drvivá väčšina z nich investovaná do dopravnej infraštruktúry by nemuselo ostať konečnou sumou. Napokon, predražovanie verejných zákaziek je slovenská špecialita bez ohľadu na to, kto vládne (my totiž dokážeme vytunelovať aj tunel) - a do roku 2022 nás čakajú ešte dvakrát parlamentné voľby.

Podľa ministra financií Kažimíra by na organizovanie zimnej olympiády bola nevyhnutne potrebná aj účasť súkromného sektora. Minister Dušan Čaplovič je presvedčený, že štát sa musí deliť o náklady aj so súkromným sektorom a samosprávami, ktorých sa to bude priamo dotýkať, lebo takto rozdelené riziko so sebou následne prináša aj úmerne rozdelený profit. A hoci premiér tvrdí, že akékoľvek náklady investované do tohto projektu sa mnohonásobne vrátia, nemali by sme zabudnúť - povedané slovami Richarda Ďuranu - že dokonca aj poctiví Číňania zorganizovali olympiádu trikrát drahšie ako plánovali.

Róbert Kotian

Šport, 7.2. 2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards