Úsporné balíčky už vláda nechce (Pravda)

Posunutie plnenia limitu deficitu verejných financií by bolo žiaduce za predpokladu, že by vláda opätovne znížila daňové sadzby a znižovanie deficitu by dosahovala odstraňovaním plytvania s verejnými zdrojmi a rušením neefektívnych politík či financovaním nadbytočných organizácií, vysvetľoval pre denník Pravda dňa 4.2. 2013 Radovan Ďurana z INESS.

Úsporné balíčky už vláda nechce (Pravda)

Vláda by chcela napĺňať štátnu kasu pomalšie, ako požaduje Brusel. Po prvý raz to otvorene naznačili predstavitelia ministerstva financií, ako aj premiér Robert Fico, ktorý pred štvrtkovým summitom EÚ vyzval európskych lídrov na diskusiu, či "súčasné tempo konsolidácie je, alebo nie je zdravé".

Slovensko sa tak pridalo k viacerým európskym krajinám, ktoré kritizujú, že úspory sú príliš rýchle a zaťažujú bežných ľudí.

„Predĺženie konsolidácie by nám uvoľnilo rozpočtové prostriedky na veci, ktoré by mohli dopomôcť k ekonomickému rastu. Musíme ale zvážiť, ako by na to reagovali medzinárodné trhy,“ povedal pre Pravdu štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák. Slovensko pri znižovaní dlhov nebude podľa Hudáka žiadať v Bruseli o výnimku, chce však o rýchlosti úspor vyvolať diskusiu, aby sa neopakovali skokové vládne balíčky z rokov 2011 a 2013.

Ak Brusel neustúpi, Slovensko pri zachovaní súčasných daní čakajú v rokoch 2014 a 2015 tvrdé škrty vládnych výdavkov, čo môže ešte viac utlmiť hospodársky rast a ohroziť eurofondy. Štátny rozpočet počíta s tým, že po tohtoročnom 5-percentnom znižovaní výdavkov na štátnych a obecných úradníkov, ktoré vyvolalo štrajky, budú platy úradníkov najbližšie dva roky zmrazené. Výrazne nebudú rásť ani verejné výdavky. Ak by štát mohol šetriť pomalšie, dosahy by boli miernejšie. Časť analytikov však tvrdí, že rázne škrty skôr znížia dlhy, ktoré vláda necháva pre budúce generácie.

„Napríklad pobaltské krajiny sa vybrali cestou ráznych a rýchlych škrtov, po dvoch rokoch sa vrátili k hospodárskemu rastu. Treba však na to odvahu a nesie to so sebou aj riziká, samozrejme aj možné politické náklady,“ konštatuje analytik ČSOB banky Marek Gábriš.

Slovensko musí znížiť štrukturálny deficit verejných financií z vlaňajších 4,6 percenta výkonu ekonomiky na 0,5 percenta v roku 2015, pod hrozbou 70-miliónovej pokuty, ktorá vyplýva z fiškálnych pravidiel v eurozóne. Slovensko čaká najväčšia konsolidácia spomedzi krajín strednej a východnej Európy.

Posunutie plnenia limitu by bolo podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovana Ďuranu žiaduce za predpokladu, že by vláda opätovne znížila daňové sadzby a znižovanie deficitu by dosahovala odstraňovaním plytvania s verejnými zdrojmi a rušením neefektívnych politík či financovaním nadbytočných organizácií. Slovensko zatiaľ podľa ekonómov nie je v pozícii, aby mohlo uvažovať o poľavení v konsolidačnom úsilí. Naopak, vzhľadom na pokračujúci negatívny trend vývoja prognóz rastu hrubého domáceho produktu, domácej spotreby a s tým spojeného výberu daní je pravdepodobné, že bude nutné prijať dodatočné úsporné opatrenia.

„Nie som si istý, či sa bez ďalšieho šetrenia zaobídeme. Všetko však bude závisieť od toho, aký bude ekonomický rast a celkovo ekonomická situácia v Európe po roku 2013,“ tvrdí Gábriš. Pri poľavení v úsporných opatreniach podľa Hudáka treba zvážiť prípadnú reakciu medzinárodných trhov, čo by sa mohlo prejaviť vo zvyšovaní úrokových mier pri financovaní štátneho dlhu.

Pri poklese hospodárskeho rastu a prudkej konsolidácii však štát nemôže očakávať, že súčasne budú rásť mzdy a budú sa vytvárať nové pracovné miesta. „Aj preto bude musieť Európa povedať, či toto tempo konsolidácie je, alebo nie je zdravé. Konsolidačné skoky znamenajú nižší hospodársky rast a nižšiu životnú úroveň pre ľudí,“ povedal v nedeľu Fico v diskusnej relácii TA3. Opozičný poslanec Ivan Štefanec (SDKÚ) tvrdí, že premiér si podobnými vyjadreniami len pripravuje pôdu na neplnenie kritérií, ku ktorým sa zaviazala vláda.

„Táto hrozba vyplýva ale z jeho škodlivej ekonomickej politiky neúmerného zdaňovania aktivity a zhoršenia pracovného práva,“ konštatuje Štefanec.

V Bruseli sa už od konca minulého roka šepká o zmiernení rozpočtových pravidiel pre niektoré krajiny, Slovenska sa však posun termínu na zníženie deficitu verejných financií netýka. S informáciou prišiel španielsky denníka El País, podľa ktorého Európska komisia navrhla, aby štáty ako Španielsko či Francúzsko dostali na zníženie deficitu pod tri percentá viac času. Španieli by mali dostať odklad do roku 2016, Francúzi do roku 2014. Nedávno špekulácie o posunutí termínu pre Španielov potvrdil aj samotný eurokomisár pre menové záležitosti Olli Rehn.

„Ak sa potvrdí prepad španielskej ekonomiky, EÚ môže pristúpiť na predĺženie termínu pre stlačenie schodku rozpočtu pod tri percentá do roku 2016. Podobný krok urobila únia minulý rok, keď dala Madridu čas do roku 2014,“ povedal analytik portálu euractiv.sk Radovan Geist.

Dôvodom podľa neho nie je neochota či neschopnosť španielskej vlády plniť konsolidačné kritériá, ale nečakane hlboký prepad ekonomiky. „Pritom sa ukazuje, že hospodársku recesiu spôsobila práve silno reštriktívna rozpočtová politika,“ hovorí Geist. Okrem európskeho fiškálneho paktu má Slovensko aj domácu dlhovú brzdu. Tú chce vláda zmäkčiť z dôvodu, že nakúpila za nízke úroky dlhopisy aj pre ďalšie roky, čo ako argument uznáva aj opozícia.

Investičný stratég Generali PPF Invest Michal Valentík tvrdí, že odsunutie rozpočtových pravidiel Bruselu v týchto krajinách z hľadiska investorov nemení situáciu. „Najskôr tam musí dôjsť k štrukturálnym zmenám, najmä v dôchodkovom, zdravotnom a sociálnom systéme. Až potom má zmysel vrátiť tieto štáty na investičnú mapu sveta,“ konštatuje Valentík. Ako dodáva, do tej doby má jedine zmysel sledovať mieru rizika ich bankrotu, pretože to môže mať zásadný vplyv na vzťah investorov k riziku v globálnom meradle.

Lenka Buchláková

Pravda, 4.2.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards