Sociálne istoty? Radšej prácu (SME)

Dňa 19.12. 2012 vyšiel Jánovi Dingovi z INESS autorský článok v denníku SME na tému odvodové zaťaženie. 

Sociálne istoty? Radšej prácu (SME)

Hrozbe odchodu investorov, ktorým sa na Slovensku skončia rôzne úľavy od štátu, by sa dalo predísť zlacnením nákladov na zamestnancov.

Jednou z najväčších prekážok vytvárania nových pracovných miest na Slovensku je vysoká miera odvodového zaťaženia. V tej sme minulý rok dosiahli deviatu priečku spomedzi 34 krajín OECD. Chystané zvyšovanie vymeriavacích základov nás posunie ešte vyššie. Vysoké odvody pritom predražujú cenu práce zamestnancov a obmedzujú dopyt najmä po menej kvalifikovaných zamestnancoch, keďže sa na rozdiel od dane z príjmu platia od prvého zarobeného eura.

Od nového roka bude platiť na Slovensku minimálna mzda vo výške 337,70 eura. Na prvý pohľad to nie je veľa. Aj preto sa často ozývajú hlasy na jej zvýšenie s uštipačnou poznámkou o zamestnávateľoch zdierajúcich ľudí nízkymi mzdami.

Realita je pritom iná. Slovenské firmy podnikajú často s minimálnou maržou a ich možnosti zvýšenia príjmu zamestnancov sú obmedzené. Pre nízkokvalifikovaných pracovníkov predstavuje ich zamestnávateľ často tiež jedinú alternatívu, ktorú majú pre vysokú nezamestnanosť v regióne a obmedzené možnosti uplatnenia.

Aj keď je na Slovensku omnoho nižšia mzdová úroveň ako u našich západných susedov, treba zdôrazniť, že nízke sú najmä čisté mzdy zamestnancov. Zamestnanec s minimálnou mzdou bude od nového roku zarábať 292 eur v čistom. Zamestnávateľa však bude stáť až 456 eur. Dôvodom tohto rozdielu sú vysoké odvody, ktoré tvoria 36 percent celkovej ceny práce od prvého zarobeného eura každého zamestnanca.

Úľava pre 700-­tisíc zamestnancov

Štát nemôže zákonom zvýšiť pridanú hodnotu pracovníka pre firmu, a tým ani jeho mzdu. Maximálne dosiahne jeho prepustenie. Čo je však plne pod kontrolou štátu, je práve výška odvodov, ktoré pracovník zo mzdy platí.

V záujme odbremenenia nízkopríjmových skupín od platenia plnej výšky odvodov preto INESS vypracoval návrh na progresívny nárast vymeriavacieho základu do výšky 555 eur. Mzdy zamestnancov pod touto príjmovou hranicou by boli predmetom odvodovej úľavy prameniacej z nižšieho vymeriavacieho základu. Odvody zamestnancov nad touto príjmovou hranicou by ostali zachované v dnešnej výške.

Zmena by sa v praxi prejavila rozdelením úľavy medzi nižšie náklady zamestnávateľa a vyšší čistý príjem zamestnanca. Dôsledkom by tak bola zvýšená tvorba pracovných miest rovnako ako nárast čistých príjmov nízkopríjmových zamestnancov. Odvodovú úľavu by v menšej či väčšej miere pocítilo až 700-tisíc zamestnancov.

A nešlo by  o drobné. Ak by si zamestnávateľ so zamestnancom zarábajúcim od nového roku minimálnu mzdu rozdelili benefit odvodovej úľavy na polovicu, každý by si polepšil o vyše 35 eur (pokles nákladov + nárast čistej mzdy). Takýto nárast v čistom príjme môže pre nízkopríjmové skupiny predstavovať rozdiel medzi ich prežívaním od výplaty k výplate a dôstojnejším živobytím.

Návrh zároveň predpokladá zrušenie minimálnej mzdy, ktorá v praxi obmedzuje zamestnávanie ľudí s príliš nízkou produktivitou. Odvodovou úľavou by tiež stratila zmysel, keďže zamestnávatelia by aj znížením nákladov na nízkopríjmových zamestnancov ešte stále vyplácali vyššiu mzdu ako dnes.

Nároky zo sociálneho systému vyplývajúce z platenia odvodov by mohli ostať zachované v dnešnej výške.

Ako nahradiť výpadok príjmov

Celkový výpadok daňovo-odvodových príjmov by tak pri našom návrhu predstavoval okolo 360 miliónov eur. Nárast zamestnanosti či legalizácia súčasnej čiernej práce by však viedli k poklesu výdavkov na sociálne dávky a priniesli štátu odvodové príjmy novoprijatých zamestnancov.

Zostávajúci výpadok príjmov by bolo možné financovať zrušením existujúcich nástrojov na podporu zamestnanosti, ktoré sú selektívne a podporujú rádovo menší počet pracovných miest. Odpustenie dane vo výške 120 miliónov eur desiatim vybraným firmám má vytvoriť spolu len 2400 pracovných miest (ďalších 1500 sľúbili zachovať). Ďalších 70 miliónov štát minie realokáciou z ESF na podporu 13-tisíc nových pracovných miest v rámci boja proti nezamestnanosti mladých.

Náš návrh by však mohol podporiť vznik desaťtisícov pracovných miest a zvýšiť čistý príjem státisícov zamestnancov. Na rozdiel od investičných stimulov by nové pracovné miesta vznikli v odvetviach, v ktorých je po nich skutočný dopyt, a nehrozil by odchod investora po vypršaní daňovej úľavy, ako sme tomu svedkami dnes.

Najmä štát, ktorý si hovorí sociálny, by sa mal nad touto možnosťou zamyslieť. Začať môže minimálnou mzdou, ktorá sa dá zrušiť z večera do rána. Pomohol by tak státisícom ľudí s nízkou kvalifikáciou, ktorí majú problém sa zamestnať. Z dlhodobého hľadiska je totiž najsociálnejším opatrením šanca žiť dôstojne z vlastného príjmu a odstránenie závislosti od milodarov štátu či okolitej spoločnosti.

Ján Dinga

Autor je analytik INESS

SME, 19.12. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards